Zhutnená pôda má svoj pôvod v prirodzených procesoch, alebo je želaným výsledkom či nežiaducim následkom ľudskej činnosti. V odborných diskusiách vyžadujúcich presnú terminológiu je preto potrebné rozlišovať medzi „zhutnením a zhutňovaním“. Pokiaľ je v úmysle pôdu zhutniť - s cieľom ochrany pôdy, ide o zhutňovanie, prípadne hovoríme o kompaktorovaní či iných úkonoch. Naopak zhutnenie pôdy - zmena degradačného charakteru, je dôsledkom neodborného zásahu či nutného zla, v každom prípade ide o škodu na prírodnom prostredí, zvyčajne s nepriaznivým vplyvom na úrodnosť.
Zhutnenie pôdy zhoršuje vodno-vzdušný režim pôdy - redukuje vsakovaciu schopnosť i zadržiavaciu kapacitu pôdy, obmedzuje prienik vzduchu do pôdy i výmenu pôdneho vzduchu. To znamená dočasne zamokrené miesta po dažďoch alebo naopak, výskyt širokých pôdnych trhlín či tvorbu silného prísušku v čase sucha, ako aj výskyt nadmerne erodovaných plôch. Zhoršuje sa tiež štruktúra pôdy i mikrobiálny život v pôde a zhoršuje sa aj využiteľnosť, uvoľňovanie a prístupnosť živín. Zhoršuje sa i samotná obrábateľnosť pôdy, ktorej energetická náročnosť naopak narastá. Zhutnená pôda obmedzuje rast koreňového systému, zakorenenosť porastov. Takéto porasty sú nevyrovnané, spočiatku zaostávajú vo svojom vývoji pričom sa zvyšuje ich náchylnosť na ochorenia i výskyt škodcov a burín, avšak slabú zakorenenosť sprevádza tiež nútené, urýchlené dozrievanie. Plodiny v konečnom dôsledku reagujú znížením množstva i kvality úrody.
Vplyv priebehu počasia
Ukázalo sa, že vplyv zhutnenia pôdy na pestovanie plodín silno závisí od priebehu poveternostných podmienok, preto sa v praxi často spozoruje v suchých či naopak vo vlhkých rokoch. Zvýšená pozornosť sa výskumu zhutnenia pôdy venovala až od osemdesiatych rokov a významnejšie poznatky sa zverejnili až na sklonku minulého storočia. Zhutnenie pôdy však doposiaľ patrí k takým problematikám, o ktorých poznatkoch sa viac diskutuje vo vedeckých kruhoch ako na úrovni odbornej, užívateľskej verejnosti. Z hľadiska príčin zhutnenia pôdy sa témy a objekt výskumu rozchádzajú na dva hlavné okruhy. Prvým je zhutnenie v dôsledku zvýšenia merného tlaku pri prejazdoch čoraz hmotnejších mechanizmov, na výskum tohto okruhu tém sú sústredené skôr západoeurópske krajiny. Výskum v stredoeurópskych krajinách je skôr zameraný na zhutnenie v dôsledku samotného obrábania pôdy, kde by sa pre tému zhutnenie verzus vodný režim pôdy žiadala ambícia samostatného odvetvia. Tematika má osobitný význam z dôvodu kontinentálneho charakteru klímy a novšie tiež z hľadiska možných dôsledkov diskutovanej klimatickej zmeny. Teda miernej, daždivej zimy a suchšieho leta so striedaním dlhších období sucha s prípadne kratšími a intenzívnejšími obdobiami zrážok. Objem vody, ktorá sa zo zrážok do pôdy dostane a uchová pre potreby rastlín, tzn. vodoprijímacia kapacita pôdy je každopádne zhutnením, resp. stavom či obrábaním pôdy silne ovplyvnená. Na rozdiel od ílových minerálov, ktorých obsah v pôde je stabilný, sa vlhkosť pôdy výrazne mení tak v závislosti od poveternostných podmienok, hĺbky hladiny podzemnej vody, hĺbky aktívnej zóny pôdy, ako aj od ľudskej činnosti, akou je napr. spôsob obrábania pôdy.
Zhutnenie a pôdny profil
Kľúčový význam patrí vrstve zhutnenej pôdy, resp. jej vlastnostiam, umiestneniu a rozsahu v pôdnom profile, ako aj pochopeniu zákonitostí vedúcich k tvorbe a zvládnutiu možností eliminácie takejto vrstvy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
