Podľa správy Ministerstva poľnohospodárstva Českej republiky bol uplynulý rok pre českých roľníkov úspešný: v roku 2010 hospodárili s celkovým ziskom vo výške 6,2 miliardy korún (čo je zhruba 260 miliónov eur). Negatívnym javom je ale vzrastajúca závislosť tamojších roľníkov od dotácií. Tie sa podieľajú na čistej pridanej hodnote odvetvia až sedemdesiatimi percentami, čo kritizoval rezortný minister Ivan Fuksa aj prezident ČR Václav Klaus.
„Ako ukazujú čísla zo Zelenej správy, české poľnohospodárstvo je v pomerne slušnej kondícii. Celkový zisk českého poľnohospodárstva medziročne vzrástol 2,5-krát, na 6,2 miliardy korún. Celková poľnohospodárska produkcia sa vyšplhala na 94 miliárd korún. Po vstupe do Európskej únie dosiahol celkový zisk poľnohospodárstva približne 52 miliárd korún; na každý rok v EÚ teda pripadá zisk 7,4 miliardy, zatiaľ čo pred vstupom do EÚ poľnohospodári prerábali priemerne 2,1 miliardy korún ročne,“ zhodnotil Ivan Fuksa, minister poľnohospodárstva ČR.
Pokračujúcim trendom je prepad živočíšnej výroby a rast rastlinnej výroby. Stúpajú najmä výnosy pšenice a repky, na druhej strane klesajú stavy ošípaných, hydiny a dobytka. Problémom je i dlhodobá záporná bilancia zahraničného agrárneho obchodu, ktorá vlani dosiahla hodnotu -5,8 miliardy korún (- 240 miliónov eur). Rastie dovoz mäsa a mäsových výrobkov, na druhej strane klesá vývoz tradičných výrobkov, ako sú pivo, slad alebo chmeľ.
Slabým miestom českého poľnohospodárstva je okrem toho prílišná závislosť od dotácií. Napriek vládnym úsporám stúpli vlani dotácie pre roľníkov o 600 miliónov korún, na 38,5 miliardy Kč (zhruba 1,6 miliardy eur). Finančná podpora z národného rozpočtu klesá a podpora z rozpočtu Európskej únie stúpa: vlani dosiahol jej podiel na celkových vyplatených dotáciách 66 percent.
Dotácie sa na čistej pridanej hodnote odvetvia podieľajú zhruba sedemdesiatimi percentami, čo podľa ministra Ivana Fuksu znižuje konkurencieschopnosť českých roľníkov. „Česká republika patrí medzi krajiny s najväčšími podielmi dotácií a tým pádom i najväčšou závislosťou od dotácií,“ povedal. „Preto je český poľnohospodársky sektor vždy taký citlivý, keď sa hovorí o dotáciách a určitých výkyvoch, prípadne poklesoch v dotáciách,“ dodal Ivan Fuksa. Pre zaujímavosť, dotácie v prepočte na jedného pracovníka predstavujú v agrárnom odvetví až 260-tisíc korún ročne.
Práve prílišná závislosť od dotácií sa stala terčom kritiky zo strany prezidenta Václava Klausa. Ten v rámci slávnostného otvorenia výstavy Zem živiteľka zhrnul, že českí roľníci preukázali svoju schopnosť vyrábať a získavať dotácie, a že vďaka solídnemu dopytu rastú ceny i zisk, čo je pre české poľnohospodárstvo úplne nová situácia.
„Najdynamickejšou veličinou, ktorú v českom poľnohospodárstve máme, sú ale dotácie,“ vyhlásil prezident ČR. „Dúfam, že to s dotáciami nebudeme preháňať. Po páde komunizmu bolo naším pilotným projektom eliminovať všetky možné i nemožné dotácie, aby sme sa teraz radovali z toho, že ich je stále viac, čo je veľmi dvojsečná zbraň,“ dodal s tým, že by si neželal, aby najúspešnejšou plodinou, pestovanou na českých poliach, boli solárne panely.
Rastúci podiel dotácií na príjmoch českých roľníkov je podľa Jana Velebu, prezidenta Agrárnej komory ČR, logickým vyústením miestne rastúceho balíku dotácií pri súčasnom razantnom poklese živočíšnej výroby: „Ak klesá výroba, podiel dotácií na celkových tržbách musí logicky vzrastať,“ citovala Jana Velebu agentúra ČTK. Dobrým príkladom sú podľa neho ošípané, ktorých od roku 2007 do konca minulého roku ubudlo až 980-tisíc, čo predstavovalo tretinu z ich celkových stavov.
Ivan Fuksa vidí riešenie tejto situácie v tom, že sa v rámci Českej republiky začnú spracovávať tam vyprodukované poľnohospodárske komodity. Tie často smerujú na vývoz, naspäť sa vracajú vo forme hotových výrobkov, a pridaná hodnota zostáva v zahraničí. „Preto Ministerstvo poľnohospodárstva ČR napríklad podporuje kvalitné potraviny a projektmi Programu rozvoja vidieka prispieva k modernizácii poľnohospodárstva, čím pomáha podnikaniu v oblastiach s vyššou pridanou hodnotou,“ uviedol Ivan Fuksa.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
