Tohtoročná zima pod Slanskými vrchmi je pre poľnohospodárov viac ako nepriaznivá. Po mokrom decembri a nezvykle teplom februári prišli nepríjemné holomrazy, ktoré ohrozili porasty ozimín.
V doline pod Slanskými vrchmi, na ľavom brehu rieky Topľa, sa rozprestiera chotár Roľnícko – obchodného družstva (ROD) Vyšný Žipov, okres Vranov nad Topľou.
„Zvýšené náklady na motorovú naftu si aspoň čiastočne musíme nahradiť na osive, hnojivách, ale aj ochrane porastov. Opatrenie sa dotkne i počtu operácií pri úprave pôdy pod novú úrodu. Na ľuďoch už šetriť nemôžeme, pretože je to na hrane možností. Trápi nás stav ozimín. Máme 94 hektárov repky olejnej a 110 hektárov ozimnej pšenice. Polia sú bez snehu a oziminy strácajú na kvalite. Je veľký rozdiel teplôt cez deň a v noci. Na jar uvažujeme so sejbou 100 hektárov sóje a 45 hektárov kukurice na siláž. Sója patrí do našich osevných plánov, pretože sa nám doteraz darilo dosiahnuť úrodu na úrovni 1, 8 – 2 tony z hektára, čo je v našich podmienkach prijateľná úroda,“ hovorí Ján Onufer, agronóm ROD Vyšný Žipov.
Chotár žipovského družstva má podhorský ráz. Tvorí ho 600 hektárov ornej pôdy a 400 hektárov trvalých trávnych porastov (TTP), z ktorých je 200 hektárov kultúrnych tráv. Družstevníci chovajú 200 kusov hovädzieho dobytka, z toho 80 dojníc.
„Krmiva máme dostatok. Je to silný tromf, pretože ceny krmív išli v ostatných mesiacoch hore a jeho nákup by mal negatívne dopady na naše hospodárenie. Stihli sme vykonať rekonštrukciu maštalí na voľné ustajnenie, ale na ďalšie väčšie investície v súčasnosti nemáme. Uvažujeme o čističke obilia, máme vypracovaný projekt, ale jeho realizáciu zatiaľ odkladáme. Je to otázka financií,“ dodáva na záver Ján Onufer.
Chotár spoločnosti Poľnoslužby, s. r. o., Čabiny (okres Medzilaborce) leží v údolí rieky Laborec. Spoločnosť má len 80 hektárov ornej pôdy a 1300 hektárov trvalých trávnych porastov. Základom jej ekonomiky je živočíšna výroba. Majú 300 kráv mäsovej produkcie a 100 jalovíc.
„Keď sme v minulosti rekultivovali trvalé trávne porasty alebo obnovovali kultúrne trávy, lucerny alebo ďatelinové miešanky, či sme menili charakter ornej pôdy na trvalé trávne porasty, robili sme to cez projekty, z ktorých sme naspäť získali 40 percent nákladov. Dnes to neplatí. Cena hnojív, nafty, ale aj kvalitného osiva tráv je v porovnaní s minulými rokmi vysoká. Rezervy už máme vyčerpané. Teda sme tam, kde tie podniky, ktoré sa zameriavajú na rastlinnú výrobu,“ hovorí Peter Čerňa, konateľ spoločnosti Poľnoslužby, s. r. o., Čabiny.
Živočíšna výroba v Čabinách je hlavnou činnosťou. Podhorský ráz pasienkov jej praje. Situácia je však taká, že nie je výhodou. Čabinčania majú silnú živočíšnu výrobu s kvalitným stádom, ktoré je väčšiu časť roka na paši vonku. Na druhej strane si to vyžaduje náklady na to, aby dobytok bola zdravotne v poriadku.
„Chov dobytka v našich podmienkach je rentabilný. Ročne vyprodukujeme 220 kvalitných teliat pre zahraničných odberateľov. Ďalších 40 – 50 kusov si nechávame pre vlastnú potrebu. Pokúšali sme sa predať teľatá aj na domácom trhu, ale stretli sme sa len s pokusmi ako ich získať veľmi lacno a nakoniec nám odberateľ dohodnutú cenu ani nezaplatil. Zahraniční partneri sú seriózni. V súčasnosti dosahujú ceny očkovacích látok neúnosnú výšku a zvyšujú náklady na chov. Snažíme sa ich eliminovať, aby nemali vplyv na kvalitu našej produkcie,“ dodáva na záver Peter Čerňa.
