„Ach, pán môj, za Levicami sa končí život.“ Túto vetu vyslovil pred dobrými desiatimi rokmi, v debate pri vínku v istom hajlochu v okrese Krupina doktor. Nie filozofie (PhDr.), ani bývalých politických vied (RSDr.) doktor, ale MUDr. Lekár.
Odvtedy si naňho spomeniem vždy, keď ma povinnosti zavejú do tých končín. Ten výrok platí dodnes.
Vari najmarkantnejšie to poznať na cestách. Aj nemotorista spozornie, keď auto presekne hranicu napríklad medzi okresmi Levice a Krupina. Na tej strane, v okrese, čo leží bližšie k politickým špičkám a k Bratislave, je povrch hladký a dobre udržiavaný. Len čo však miniete tabuľu, oddeľujúcu okresy, začína sa miestami tankodróm. Vybitá, dier a záplat plná cesta je spoľahlivým prostriedkom proti tomu, aby vodič za volantom zaspal.
Ako by ste sa ocitli v inom štáte. To isté platí aj pre iné regióny, ležiace na juhu stredného a východného
Slovenska.
Akoby naše hlavy pomazané, ktoré sú pred kamerami schopné do krvi sa pohádať o každú somarinu, nechceli brať na vedomie, že aj tam, za Levicami, žijú ľudia.
Akoby nechceli pochopiť, že tam, kde sa končí dobrá cesta, tam sa naplno nemôže rozvinúť dobrý život.
BOHUMIL URBÁNIK
