Využitie dusíka z hnojív v poľných podmienkach je spravidla okolo 35-45 percent, upozornil na konferencii Hnojivá 2.0 prof. Ing. Jiří Balík, CSc., Dr. h. c., z České zemědělské univerzity v Prahe s tým, že podľa niektorých zdrojov aj menej. Za ideálnych podmienok, kedy sa podarí zladiť dodávku dusíka s odberom rastlinami, dosahuje jeho využitie 50 až 70 percent. To je ale v praxi takmer nedosiahnuteľné.
Nízka efektívnosť využitia dusíkatých hnojív prináša nielen ekonomické straty, ale je tiež nepriaznivá pre životné prostredie. Problematický je predovšetkým skleníkový plyn oxid dusný, ktorý poškodzuje ozónovú vrstvu. Prof. Balík citoval v zborníku z konferencie niekoľko odborných prác, podľa ktorých má tento plyn potenciál pôsobenia globálneho oteplenia (The global warming potntial - GWP) 296-krát vyšší ako má CO2 a 13-krát vyšší než má metánu.
Koncentrácia rastie
Od začiatku industrializácie v 19. storočí sa zvýšila koncentrácia oxidu dusného v atmosfére zo 44 ppb na 319 ppb. Každoročne sa koncentrácia tohto oxidu kontinuálne zvyšuje o 0,75 percenta, pričom jeho polčas rozpadu je 114 rokov. Zároveň sa odhaduje, že na celkovej produkcii N2O sa približne z jednej polovice podieľajú emisie z poľnohospodárskej pôdy. Celosvetové emisie tohto plynu z obrábanej pôdy predstavujú každoročne približne 3,5 Tg a z toho 1,5 Tg je spôsobené vďaka používaniu minerálnych hnojív. Prof. Balík uviedol, že na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti ľudí na planéte sa zatiaľ rastlinná produkcia nezaobíde bez používania dusíkatých hnojív. Celosvetová produkcia dusíkatých hnojív vzrástla v období 2001 až 2011 približne o 35 percent a podiel močoviny sa zvýšil zo 60,9 na 66,5 percenta zo sortimentu dusíkatých hnojív.
Z uvedených dôvodov je snaha zlepšiť efektívnosť hnojenia, čo sa dá dosiahnuť viacerými cestami. Jednak technickými postupmi, ktoré zahŕňajú napríklad lokálne aplikácie hnojív, alebo hnojenie pod pätu, taktiež agronomickými zásahmi, ako je napríklad lepšia diagnostika potrieb hnojenia, delenie dávok dusíka, atď. Zmeniť možno tiež kvalitu používaných hnojív. Je možné využívať hnojivá s regulovanou rozpustnosťou, prípadne prídavok inhibítorov mikrobiologických procesov (inhibítory ureázy nitrifikácie).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
