„Kto si ako zaseje, tak bude žať.“
Všetci to príslovie poznáme, nie všetci s ním súhlasíme. Najmä nie tí, ktorí majú tú smolu, že hospodária v blízkosti lesov a sú vystavení pravidelným nájazdom nevítanej návštevy. Z vlastnej skúsenosti viem, aké nevďačné je hospodáriť v takýchto podmienkach. Máme v rodine poľovníka, máme aj poľnohospodára a často bývam svedkom ich vášnivých debát.
Pravidelne sa opakujúci problém niekoľkých desaťročí sa zatiaľ vyriešiť nepodarilo. Hoci snahu samotných podnikov, ako aj kompetentných orgánov odoprieť nemožno, vždy sa to končí rovnako. Na jednej strane pokojne sa pasúca zver a na strane druhej pestovateľ, ktorého tieto gastronomické nájazdy stoja nemalé peniaze, čas a aj nervy.
Nasleduje vzájomné obviňovanie zainteresovaných strán, hľadanie vinníka a opäť zver, ktorá nevie, že je nevítaným hosťom a prichádza aj na druhý deň.
Treba si však uvedomiť, že tento problém má viac uhlov pohľadov. Malo by to byť v prvom rade o dohode dvoch strán, pretože ak sa nebudeme navzájom rešpektovať a rešpektovať aj zver, ako takú, sme v slepej uličke.
ADELA GÁLOVÁ
