Výživa a kŕmenie v prvom roku života rozhoduje o zdraví a úžitkovosti. Platí to nielen pri teľatách a jaloviciach pre obnovu stáda, ale aj na výkrm. Systém odchovu a odstavu by mal byť prispôsobený plemenu, typu produkcie i konkrétnym chovateľským podmienkam, v ktorých sú mladé zvieratá odchovávané.
Správne zvolený a zvládnutý systém odchovu, výživy a kŕmenia od narodenia do odstavu má zásadný vplyv na ich rast a vývin, a tým aj na vek pri prvom zapustení a otelení. Pri zostavovaní kŕmnej dávky (KD) sa má preto vychádzať z definovania požadovaného veku pri prvom otelení, čo pri dojených plemenách býva v čase medzi 22 a 24 mesiacmi. Na základe toho možno určiť potrebnú intenzitu rastu - priemerný prírastok hmotnosti tak, aby jalovice v 13 - 15 mesiacoch veku dosiahli cca 50 - 55 % hmotnosti dospelej kravy, a v čase od pripustenia do prvého otelenia by mali byť prírastky také, aby sa hmotnosť prvôstky po otelení pohybovala nad 85 % hmotnosti v dospelosti.
Od narodenia do odstavu
Jalovičkám na dosiahnutie zodpovedajúcej hmotnosti pri prvom pripustení v požadovanom veku je potrebné dodávať primerané množstvo energie a bielkovín, ktoré maximalizujú ich rastový potenciál, ale nevedú k nadmernému ukladaniu tuku. Spôsob odchovu pred odstavom ovplyvňuje aj výsledky po ňom. V ranom veku by malo všetko úsilie smerovať k adekvátnemu rozvoju bachora. Na podporu rastu kostry a svalov vedci odporúčajú skrmovať kvalitný štartér, obvykle s 18 - 21 % hrubého proteínu, ktorého príjem sa po odstave postupne zvyšuje, a to v závislosti od dosahovania odporúčaného prírastku hmotnosti a kontroly konverzie krmiva.
Počas prvých týždňov života získavajú teľatá všetku výživu z mlieka či mliečnej kŕmnej zmesi. Od 4. dňa veku sa im odporúča štartér, ktorý by mal byť chutný, dobre stráviteľný a obsahovať aspoň 18 % hrubého proteínu. Príjem štartéru prispieva k produkcii unikavých mastných kyselín a rastu bachorových papíl, ktoré ich absorbujú. Nemal by sa „riediť“ inými krmivami, napr. obilninami či kukuricou, a v žiadnom prípade by sa teľatám nemali podávať koncentrované zmesi, ktoré nie sú pre túto vekovú kategóriu určené, pretože často obsahujú zložky, ktoré teľatám nemusia chutiť alebo ich nedokážu dobre tráviť. Kvalitnú pitnú vodu by mali mať teľatá k dispozícii v neobmedzenom množstve, pretože dehydratácia má negatívny vplyv na príjem krmiva a celkovú výkonnosť. Oproti tomu, seno by sa mladým teľatám nemalo podávať skôr než konzumujú 1,8 až 2,2 kg štartéru, pretože toto objemové krmivo redukuje príjem štartéru a tým i množstvo dostupnej energie. Vlákninu teľatá často dopĺňajú požieraním slamy, ktorá sa pri nich používa ako podstielkový materiál.
Keď dôjde na odstav
Rozhodovanie o zahájení odstavu by sa malo riadiť skôr podľa príjmu koncentrovaného krmiva než podľa veku či hmotnosti, pretože množstvo skonzumovaného štartéru možno považovať za ukazovateľ rozvoja bachora. Odporúča sa začať odstavovať teľatá v čase, kedy po dobu troch po sebe idúcich dní skonzumujú aspoň 1 kg koncentrátu, ktorý má viac ako 22 % hrubej bielkoviny, alebo 2 kg koncentrátu, ak má menej ako 22 % hrubej bielkoviny. Odstav by mal prebiehať 7 - 14 dní, kedy sa postupne znižuje dávka mlieka alebo mliečneho nápoja, a to buď obmedzením jeho množstva či početnosti kŕmenia. Tým sa podporí ďalšie zvýšenie príjmu štartéra, znižuje riziko nadmerného stresu i poklesu prírastkov po odstave.
Keďže odstav býva pre teľa veľmi stresujúci, tak veterinárne a zootechnické zákroky - očkovanie, odrohovanie, zmeny v ustajnení či zložení a veľkosti skupín by sa nemali robiť 2 až 3 týždne po odstave. Vzhľadom na to, že teľatá krátko po odstave ešte nie sú schopné dostatočne tráviť objemové krmivá, mali by dostávať rovnaké koncentrované krmivo / štartér ako pred odstavom, aby sa minimalizovali tráviace problémy alebo pokles príjmu živín a energie v dôsledku zmeny krmiva. Štartér by mal byť teľatám podávaný až do príjmu sušiny 2,5 - 3 kg/deň a k tomu by im mali byť ponúkané kvalitné objemové krmivá.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 4.
