Dosiahne slovenské poľnohospodárstvo v roku 2014 lepší hospodársky výsledok ako dosiahlo v roku 2013?
Tak znela otázka v Ankete RN na mesiac november 2014. Z vášho hlasovania na www.rno.sk vyplynulo, že kladnú odpoveď na túto otázku dalo 15 percent hlasujúcich; 15 percent na otázku odpovedalo „skôr áno“. Prevahu však mali pesimisti, keď 32 percent hlasujúcich si nemyslí, že rok 2014 bude z hľadiska dosiahnutého hospodárskeho výsledku lepší ako rok 2013, a 38 percent hlasujúcich sa rozhodlo pre možnosť „skôr nie“.
V nasledujúcich riadkoch sa na anketovú otázku vyjadrili predstavitelia poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy.
MILAN SEMANČÍK, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:
„Tohtoročný hospodársky výsledok slovenského poľnohospodárstva sa predikuje veľmi ťažko, pretože išlo o veľmi zvláštny a v mnohom atypický rok. Na jednej strane ho charakterizovali veľmi dobré úrody obilnín, repky, kukurice i viacerých ďalších plodín v produkčných regiónoch, no na strane druhej speňažovanie úrody negatívne poznamenal výrazný, zhruba 20- až 40-percentný pokles nákupných cien väčšiny rastlinných komodít. Je preto otázne, do akej miery ho vykompenzuje celkový nárast produkcie, ktorý, navyše, nebol rozdelený do všetkých regiónov Slovenska rovnomerne.
V poslednej tretine pomaly sa končiaceho roka začal byť agrárny trh poznačený ruským embargom na dovoz niektorých potravín z EÚ. V jeho dôsledku došlo k pretlaku ponuky ovocia, zeleniny, ale napríklad aj bravčového mäsa či mlieka a mliečnych výrobkov. Hoci Európska komisia prijala viaceré kompenzačné opatrenia, tie ani zďaleka nemohli stačiť na vykrytie strát, ktoré roľníci utrpeli v dôsledku dramatického cenového poklesu produkcie, na ktorú sa embargo vzťahuje. Táto skutočnosť takisto sťažuje odhadovanie aktuálnych ekonomických bilancií agrárneho sektora v našej krajine.
Napriek tomu dúfame, že v úhrne by naše chlebové odvetvie mohlo vykázať aspoň mierny zisk, hoci dávať za to v tejto chvíli ruku do ohňa by bolo asi príliš riskantné. Netreba zabúdať na vlaňajšok, keď mnoho indícií naznačovalo, že prvovýroba by nemusela skončiť v červených číslach, no skutočnosť napokon bola iná, a slovenské poľnohospodárstvo po predchádzajúcich dvoch ziskových rokoch opäť vykázalo stratu - tentoraz vo výške 6,3 milióna eur. A to aj napriek tomu, že agrárny hospodársky výsledok vo všetkých okolitých krajinách zaznamenal medziročné zlepšenie.
Naše poľnohospodárstvo pôsobí v špecifických podmienkach, čo limituje nielen jeho produkčné, ale aj ekonomické možnosti. Určitú nádej vzbudzuje zastavenie poklesu, ba dokonca mierny cenový nárast obilnín na trhu, ku ktorému dochádza na burzách i u komerčných nákupcov. Na druhej strane však obavy vzbudzujú nízke nákupné ceny jatočných ošípaných, ktoré podľa našich prepočtov nedosahujú viac ako 85 - 90 percent z výrobných nákladov. Rizikovým faktorom je aj tlak na znižovanie cien surového kravského mlieka, hoci v jeho prípade dôjde k vystupňovaniu - a teda aj k reálnemu premietnutiu do ekonomiky poľnohospodárov - asi až v budúcom roku.
Bilancovania tohto roka sa však určite dotkne uplatnenie tzv. finančnej disciplíny z hľadiska priamych platieb, v dôsledku ktorého bude ich úhrada skrátená o 1,3 percenta. Keďže z predchádzajúceho roka zostali určité rezervy, reálne krátenie priamych podpôr by malo byť o niečo nižšie, no napriek tomu zníži príjmy našich poľnohospodárov, a teda v konečnom dôsledku aj ich hospodársky výsledok. Nie je žiadnym tajomstvom, že bez dotácií by poľnohospodárstvo v nových členských krajinách EÚ, vrátane Slovenska, bolo permanentne stratové, pričom jeho závislosť na podporách z verejných zdrojov sa prehlbuje.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
