Osobitnú kapitolu v našom školstve a vo vzdelávacom systéme tvorí kvalita študentov. Je všeobecne známe, že kvalita nášho školského systému sa znížila, čiže vzdelanie na základných a stredných školách nezodpovedá tomu, čo požadujú univerzity. Problém nastal práve vtedy, keď sa do vzdelávania vnieslo príliš veľa prvkov „samoriadenia“ ako aj vtedy, keď stredné školstvo prešlo pod samosprávne kraje.
V prvom prípade je problémom predovšetkým značná diferencovanosť obsahu a foriem vzdelávania na základných školách, ktorá je daná plošne. Z toho vyplýva rozdielna pripravenosť detí, čo je problémom najmä pri prechode z jednej školy na druhú. V rámci tohto systému neboli vždy zohľadnené všetky faktory, a nad kvalitou vzdelávania prevládli individuálne záujmy a záujmy rodičov.
V prípade stredných škôl a gymnázií došlo po ich začlenení pod samosprávne kraje k ich neopodstatnenému početnému nárastu ako aj k postupnému znižovaniu kvality. Stredné školy - v snahe získať študentov a zapáčiť sa im - úplne zmenili štruktúru a skladbu predmetov, a to, čo predstavovalo solídny základ pre vysokoškolské štúdium, zredukovali alebo úplne zlikvidovali. Tak sa napríklad stalo, že na vychýrenej chemickej priemyslovke nemajú poriadnu chémiu.
Išli opačným smerom
Namiesto špecializácie a zvýšenia kvality išli stredné školy práve opačným smerom. Je pravdou aj to, že mnohé veci museli urobiť práve na základe toho, že ich zriaďovateľmi sa stali samosprávne kraje.
V mnohých študijných odboroch sme v minulosti mali niekoľko stredných škôl. Typickým príkladom je mliekarstvo, kde ich bolo päť. Dnes by niektoré stredné školy aj chceli tento odbor otvoriť, avšak vo svojom kraji „nenazbierajú“ ani len minimálne potrebný počet žiakov.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
