„Vlastnícke právo k pôde je okrem výnimiek vyhradené občanom Slovenskej republiky. Nadobúdanie vlastníctva k pôde ustanoví zákon.“ Touto formuláciou chcú niektoré agrárne a vidiecke samosprávy dosiahnuť zmenu Ústavy SR tak, aby sme podľa slov ich predstaviteľov „nestrácali pôdu pod nohami“.
BRATISLAVA. O spomenutej iniciatíve informovali v uplynulom týždni predstavitelia agrárnych a vidieckych samospráv novinárov v Bratislave. Prezidentka Vidieckej platformy Lucia Gallová napríklad uviedla, že drobní a malí farmári sa v súčasnosti v SR prakticky nedokážu dostať k pôde. Prednosť pri jej nákupe majú zahraničné subjekty, ktoré dokážu domácich záujemcov prekonať vo výške súm, ktoré ponúkajú za kúpu pôdy. Kým v SR sa podľa slov L. Gallovej hektár poľnohospodárskej pôdy predáva zhruba za 5 tisíc eur, v západoeurópskych krajinách je to až 20 tisíc eur. Z pohľadu lepšie situovaných Západoeurópanov je teda pôda na Slovensku po cenovej stránke určite veľmi príťažlivá kúpa. Nepomer v kúpnej sile medzi domácimi a zahraničnými záujemcami o pôdu však podľa slov prezidentky Vidieckej platformy vedie až k „novodobému kolonializmu“.
„Sme za to, aby v Ústave SR bolo zakotvené, že pôda predstavuje naše národné bohatstvo,“ uviedla na spomenutej tlačovej besede Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska. Dodala, že pôda v žiadnom prípade „nemá a nemôže byť tovar ako každý iný“, čo v podstate u nás platí v súčasnosti.
Na stále nedostatočný priestor pre mladých farmárov ohľadne toho, ako sa dostať k poľnohospodárskej pôde, upozornil Bálint Pém, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku. Nahráva tomu aj neprehľadná legislatíva. „A ani úrady vlastne nemajú o pôde a o jej držbe či vlastníctve na Slovensku potrebný prehľad. My napríklad v praxi často nevieme, kto vlastní spoločnosť, ktorá v tom ktorom regióne vo veľkom skupuje poľnohospodársku pôdu,“ dodal B. Pém.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
