Buriny sú z poľnohospodárskeho hľadiska chápané ako nežiaduca vegetácia spôsobujúca na pestovaných kultúrnych rastlinách rôzne škody. Na vyjadrenie škodlivého vplyvu burín sa používa pojem zaburinenosť a hranica prekročenia jej významnosti sa nazýva prah škodlivosti. Za buriny považujeme rastliny divo rastúce aj kultúrne (napr. výmrv) len vtedy, keď spôsobujú škody na úrovni (nad úrovňou) prahu škodlivosti.
Biologický prah škodlivosti možno definovať ako počet a vývinový stupeň burín, po prekročení ktorého sa významne znižujú úrody pestovaných rastlín.
Ekonomický prah škodlivosti je charakterizovaný takou hustotou a kvalitou spoločenstva burín, po prekročení ktorej vzniká väčšia škoda ako sú náklady na jej odstránenie.
Problematická likvidácia
Ďalším problémom prítomnosti burín v porastoch kultúrnych rastlín je nutnosť používať na ich likvidáciu herbicídy, čím sa zvyšuje ekologické zaťaženie prostredia a riziko pretrvávania rezíduí prostriedkov na ochranu rastlín v zberaných častiach kultúrnych rastlín. Potom je tu zvýšené riziko peľových alergií, nakoľko tieto druhy produkujú zväčša veľké množstvá peľu, ktorý sa dostáva do ovzdušia. Zanášajú aj vodné toky a vytláčajú pôvodné druhy rastlín z ich stanovíšť. Samostatnou kapitolou sú tzv. invázne druhy burín, t.j. rastlín ktoré u nás pôvodne nerástli, nemajú tu prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a ich likvidácia je problematická. Na naše územie boli zavlečené buď pri obchodovaní s rastlinami/rastlinnými produktmi, prenikli cez hranice susedného štátu, alebo boli introdukované nejakým iným spôsobom.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
