Pôvodne som si predsavzal, že už nebudem reagovať na svojim spôsobom „lákavé“ - ale z odborného hľadiska mnohokrát problematické - vyhlásenia, ktoré zaznievajú na mnohopočetných stretnutiach a pri iných aktivitách agrárnej komunity.
Nakoniec ma však predsa „zlomil“ citát: “Aj keď poľnohospodári a potravinári očakávajú za rok 2016 pozitívne hospodárske výsledky sektora, dosiahnutý zisk nepostačuje ani na jednoduchú reprodukciu statkov a služieb v agropotravinárskom rezorte“, prednesený na 30. Valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre.
Skúsme sa teda spoločne pozrieť na to, v čom je problém tohto citátu. Pod reprodukciou všeobecne rozumieme proces ustavične sa opakujúceho nahradzovania produktov, vytvorených v jeho predchádzajúcej fáze, a potom spotrebovaných alebo opotrebovaných v osobnej alebo vo výrobnej spotrebe (jednoduchá, rozšírená, zúžená reprodukcia).
Na úrovni výrobných aktivít reprodukčný efekt ukazuje pridaná hodnota, a celkovú efektívnosť reprodukčného procesu ukazuje zasa vytvorený zisk, respektíve strata.
Zisk je vo všeobecnosti považovaný za kvantitatívny a kvalitatívny ukazovateľ hospodárskej činnosti, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.
Popri výrobnej spotrebe (medzispotrebe), daniach, nákladoch výrobných faktorov (mzdy, nájomné, úroky) sú súčasťou nákladov aj odpisy, teda peňažné vyjadrenie miery opotrebenia dlhodobého majetku do hodnoty vyrábaných výrobkov.
Osobitosťou poľnohospodárstva je to, že súčasťou jeho výnosov sú aj verejné zdroje, poskytované zo strany EÚ či štátu na plnenie ich priorít; na zabezpečenie udržateľnej a konkurencieschopnej poľnohospodárskej výroby, životaschopnosti vidieka, ochrany prírodných zdrojov a krajiny, na rozvíjanie kultúrneho dedičstva.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
