Morenie osiva najlepšie potláča prašné sneti. Nebezpečnejšie sú mazľavé sneti z toho dôvodu, že sú v poraste ťažko identifikovateľné a ich prítomnosť farmár zistí až pri zbere. Morenie obmedzuje výrazne ich výskyt.
Signalizačná správa
Prašná a mazľavá sneť pšeničná
Prašná sneť pšeničná (Ustilago tritici) je v poraste jasne viditeľná už pred klasením žltohnedým sfarbením zástavového listu, ale najviditeľnejšia je hneď po vyklasení. Choré rastliny klasia skôr a celý klas okrem vretienka je premenený na čierne chlamydospóry, ktoré praskajú a uvoľňujú spóry do okolia. Infikujú otvorené kvietky, klíčia a prenikajú do zrna. V štádiu mycélia pretrvajú v zrne až do ďalšej sejby. Po sejbe do vlhkej pôdy mycélium prerastá k vegetačnému vrcholu a do jednotlivých kláskov, ktoré mení na masu chlamydospór. Cyklus pokračuje. Významným bojom proti šíreniu prašnej sneti je uznávacie pokračovanie s dodržaním izolačnej vzdialenosti od produkčných plôch a zamietnutie napadnutých porastov. Napáda pšenicu a v malej miere raž. Morenie osiva drží výskyt patogéna pod 10 percent. Konkrétne proti prašnej sneti pšeničnej je autorizovaný trojzložkový prípravok s obsahom difenoconazole + fludioxonil + tebuconazole v pšenici, raži aj tritikale - účinkuje aj proti septoriózam a fuzariózam, ďalej dvojzložkový prípravok s obsahom účinných látok prochloraz + tebuconazole alebo prothioconazole + tebuconazole a účinná látka difenoconazole.
Mazľavá sneť pšeničná (Tilletia caries) je viditeľná až v štádiu mliečnej zrelosti. Napadnuté rastliny sú sýtozelené, majú viac odnoží, klas je skrátený a jednotlivé klásky priliehajú k vretenu pod väčším uhlom, čo spôsobuje rozčechraný vzhľad klasu. Zrná sú guľaté, ich obsah tvoria chlamydospóry zo začiatku mazľavej konzistencie a páchnuce po rybách, neskôr stvrdnú a pri mlátení sa rozprašujú na zdravé zrná. Práve takto napadnuté osivo je najväčším zdrojom infekcie. V pôde si chlamydospóry uchovávajú klíčivosť 2 až 3 roky. Okrem pšenice napáda mazľavá sneť pšeničná aj raž a niektoré trávy, napr. pýr. Ako som spomenula, najúčinnejší boj proti nej je morenie osiva. V pšenici ozimnej sú autorizované moridlá na báze carboxin + thiram, difenoconazole (posledný povolený je aj v raži a tritikale), difenoconazole + fludioxonil (aj pre raž a tritikale), prochloraz + tebuconazole (aj pre raž tiež proti fuzariózam) a mancozebu. Trojzložkové prípravky sú na báze difenoconazole + fludioxonil + tebuconazole (aj v raži a tritikale tiež proti fuzariózam) a fluoxastrobin + prothioconazole + tebuconazole. Účinkujú aj azolové prípravky s obsahom ipconazole, prothioconazole, tebuconazole a prothioconazole + tebuconazole (v raži a tritikale proti fuzariózam).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
