Združenie Tokajská vínna cesta (TVC) oslávi v budúcom roku 10. výročie. Za toto obdobie jej nadšenci vykonali veľký kus roboty pri zveľadení a zviditeľnení Tokajskej vinohradníckej oblasti, ktorá predstavuje tradície a komplex unikátnych národných prírodných a kultúrnych pamiatok, siahajúcich až do 13. storočia.
Ešte v roku 2008 prišli producenti tokajského vína s nápadom vytvoriť Združenie Tokajská vínna cesta. Podporili ich Košický samosprávny kraj, Združenie obcí tokajského regiónu, miestni podnikatelia, Vinohradnícke združenie Malá Tŕňa, mesto Trebišov, samosprávy miest a obcí tokajského regiónu, Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína i mimovládne organizácie, pôsobiace v tokajskom regióne.
Predseda Tokajskej vínnej cesty, Ing. Jaroslav Macík, mi povedal, že podnetom pre jej vznik boli vínne cesty, známe z iných vinohradníckych regiónov. Hoci Tokaj je s rozlohou 907 hektárov najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku, trasa Tokajskej vínnej cesty vedie cez významné historické územie okolo Trebišova cez sedem obcí okresu: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.
Tokajská vínna cesta má okrem propagácie tokajských vín aj kultúrno-spoločenské a duchovné smerovanie, vychádzajúce z histórie a z tradícií oblasti. Jej cieľom je podporiť rozvoj vínneho a vinohradníckeho turizmu, kultúry i spoločenského života v Tokaji, ale aj jeho súčasnosť, prírodné krásy, zaujímavostí, zvyky, a taktiež pestovanie viniča, technológie jeho spracovania či výrobu tokajských vín.
Nový produkt - tokajský cykloturistický chodník - prechádza do historickej oblasti a ochrannej zóny, ktorú tvoria obce Luhyňa, Veľaty, Kysta, Kašov, Cejkov, Zemplín, Ladmovce, Streda nad Bodrogom, Klin nad Bodrogom a Borša, ktorá je rodiskom Františka II. Rákociho. V obciach sa nachádzajú vinohrady s tufovými pivnicami.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
