V oblasti vzdelávania sa dnes úpadkom vedomostí a zručností zaoberá snáď už každý. Často sa hovorí o tom, že do výchovy a do vzdelávania sa investujú nemalé finančné prostriedky, čím sa rozrastá vybavenosť škôl, no na druhej strane sa žiaduci efekt stále neobjavuje. Čo sa však rozrastá omnoho viac, to je školská byrokracia.
Nebudem spomínať všetko, čo sa od vás vyžaduje, ak má do školy prísť školská inšpekcia; najprv to bolo 30 rozličných pedagogických dokumentov, ktorých množstvo sa pri vykonávaní samotnej inšpekcie rozšírilo na 37. Ale na druhej strane poukážem aj na paradoxy, alebo nazvem to rovno nezmysly, s ktorými som sa v poslednom období stretol.
Niektorí ľudia stále nechápu, že v odbornom školstve je potrebné byť vo výrobnej realite a v progrese, a nie byť až po uši zalezený v byrokracii, pretože celá kontrola sa orientuje na uvedené množstvo dokumentov s nekonečným odvolávaním sa na vzdelávacie programy, pričom, navyše, učiteľa núti vyplňovať rôzne pseudodotazníky. Napríklad aj ten o kontinuálnom vzdelávaní, ktoré sa pre učiteľov odborných poľnohospodárskych predmetov pre výkon odbornej činnosti nevykonáva, a keď sa vzdelávate sami, tak to podľa vykonávateľov školskej inšpekcie nie je žiadne vzdelávanie sa.
Nikdy nepôsobili v praxi
Na hospitáciách, ktoré majú ku psychohygiene často ďaleko, sa zúčastňujú neodborníci alebo osoby, ktoré nikdy nepôsobili v odbornej praxi alebo s ňou takmer vôbec nespolupracujú, pretože sú zaslepení či inak postihnutí práve spomenutou byrokraciou.
Môžem konštatovať, že od začiatku pôsobenia v poľnohospodárskom školstve som spolupracoval s významnými inštitúciami, zaoberajúcimi sa vedou, výskumom, a samozrejme, inovujúcimi poľnohospodársku oblasť.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
