Pamätám sa, ako sme pre rokmi boli všetci „nervózni“, keď sme aspoň raz za deň nepočuli niečo o Leninovi. Po uplynutí niekoľkých „revolúcií“ si dnes na tieto časy spomeniem, keď aspoň raz denne nepočujem slovo konkurencieschopnosť.
Hovoria o nej ministri, odbory, zväzy, masmédiá a v neposlednom rade aj poľnohospodári. Skúsme sa teda pozrieť, o čo vlastne pri tejto mantre našej súčasnosti ide:
* Konkurencieschopnosť všeobecne; schopnosť presadiť sa v určitom odbore v porovnaní s ostatnými, verifikovaná trhom.
* Konkurencieschopnosť poľnohospodárstva (Európska komisia); schopnosť v rámci medzinárodnej súťaže pri adekvátnej zamestnanosti generovať relatívne vysoký dôchodok.
Ak pripustime, že poľnohospodárstvo je výrobné odvetvie (čo sa dnes na Slovensku veľmi „nenosí“), potom základ tvorby jeho dôchodku musíme hľadať v celkovej poľnohospodárskej produkcii (ESA 95), respektíve v našich podmienkach v rastlinnej a v živočíšnej produkcii.
Ich oceňovanie (hodnota = vyprodukované množstva krát ich jednotkové ceny) umožňuje určiť „váhu“ vyprodukovaných množstiev (naturálnej produkcie) prostredníctvom stálych cien, teda ocenenia reálne vyprodukovaných množstiev v aktuálnych rokoch cenami bázického roka.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
