Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa ohradzuje voči materiálu splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov (NRO) Antona Marcinčina o stave agropotravinárstva na Slovensku. Uviedla to hovorkyňa SPPK Jana Holéciová v reakcii na jeho materiál zverejnený 13. apríla. Podľa SPPK sú v materiáli viaceré nezrovnalosti, ktoré v konečnom dôsledku skresľujú pohľad na stav "chlebového" odvetvia na Slovensku.
BRATISLAVA. J. Holéciová pripomenula, že podľa Marcinčina NRO najviac trpia súčasným modelom poľnohospodárstva, v ktorom 5 % veľkých korporatívnych fariem získava takmer tri štvrtiny priamych platieb, čo je asi 300 miliónov eur ročne, ale zamestnáva len štvrtinu zamestnancov v poľnohospodárstve. Na Slovensku farmy s výmerou viac ako 100 hektárov (ha) zamestnávajú len dvoch ľudí na ha, kým farmy s výmerou nižšou ako 10 ha zamestnávajú viac ako 10 ľudí na hektár. Priemer v celej EÚ je 1,3 pracovníka na hektár pre farmy väčšie než 100 ha a pre malé farmy je to viac než 14 pracovníkov.
"Tieto čísla sa nezakladajú na pravde. Farmy s výmerou od 1 ha do 10 ha na Slovensku obhospodarujú asi 45.000 ha pôdy. Ak by zamestnávali 10 pracovníkov na hektár, tak by spolu zamestnávali 450.000 ľudí. Pritom podľa Eurostatu v agropotravinárskom sektore na Slovensku ešte v roku 1995 pracovalo 203.000 zamestnancov, v roku 2014 sa ich počet znížil na asi 53.000 ľudí. K dispozícii je aj údaj z tzv. zelenej správy, ktorú každoročne vydáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Podľa nej v roku 2016 pracovalo v poľnohospodárstve 50.100 ľudí a v potravinárskej výrobe 54.400 ľudí," zdôraznila.
"Rovnako nesúhlasíme ani s tvrdením splnomocnenca vlády, že korporatívne farmy nie sú konkurencieschopné v živočíšnej výrobe ani v ovocí a zelenine v porovnaní s malými farmami. Najväčšími chovateľmi zvierat sú predsa veľké farmy. Podniky s výmerou nad 500 ha produkujú na Slovensku 95 % mlieka. Malý farmár nevie dosiahnuť takú produktivitu v chove zvierat ako veľký podnik. Pravda síce je, že práve živočíšna a špeciálna rastlinná výroba patria medzi tzv. citlivé oblasti pre stav, v akom sa pre nedostatok finančných zdrojov a nízku konkurencieschopnosť nachádzajú. Porovnávať dosiahnutú výšku konkurencieschopnosti na základe veľkosti podniku však neobstojí," podčiarkla hovorkyňa SPPK.
Splnomocnenec vlády sa podľa Holéciovej v materiáli dotkol aj nájomného za poľnohospodársku pôdu vo výške 47 eur/ha, čo je podľa materiálu výrazne menej ako v najchudobnejších štátoch EÚ, teda v Rumunsku (91 eur/ha) a Bulharsku (178 eur/ha).
"Podľa SPPK však nemôžeme porovnávať výšku nájmu za poľnohospodársku pôdu v dvoch alebo viacerých krajinách bez toho, aby sme zároveň neporovnali aj samotné podnikateľské prostredie, v ktorom poľnohospodári platia nájom za pôdu a vyrábajú na nej potraviny. Musíme brať do úvahy odvodové povinnosti poľnohospodárov toho-ktorého štátu, výšku štátnej pomoci, ktorú poberajú, alebo to, či poľnohospodár platí daň z pôdy. Až následne môžeme porovnávať, z ktorej členskej krajiny EÚ je pre poľnohospodára priaznivejšie nastavené podnikateľské prostredie, obraz ktorého dotvára aj spomínaný nájom za pôdu. Túto výšku musíme vidieť v kontexte všetkých nízkych podpôr a vysokých poplatkov, ktoré poľnohospodár na Slovensku počas roka dostáva a platí. Ak by mal poľnohospodár platiť viac aj za nájom pôdy, v konečnom dôsledku to zníži jeho konkurencieschopnosť, prinesie zdraženie potravín a zníženie podielu zastúpenia domácich výrobkov na pultoch predajní," vysvetlila.
/tasr/
