V tomto roku sužovalo poľné plodiny sucho. Slnečnica si vie s nedostatkom vlahy dobre poradiť vďaka mohutnému, bohato rozkonárenému koreňu, ktorý môže siahať až do hĺbky 1,5 metra a odtiaľ čerpať dostatočnú zásobu vody. Slnečnica tým dobre odoláva suchu a bohatý koreň dokáže zásobovať vodou a živinami túto rastlinu tak, že môže dorásť až do výšky 3 metre a priemer úboru môže dosiahnuť až 30 centimetrov.
Signalizačná správa
Olejnaté odrody dosahujú výšku 2 metre aj priemer úborov je menší. Zaujímavosťou je, že sú na ňom dva druhy kvietkov: po obvode žlto-sfarbené jazykové kvietky a na lôžku úboru drobné trúbkovité kvety v počte až niekoľko stoviek, z ktorých sa vyvíjajú olejnaté semená. Stonka je vzpriamená, nerozkonárená, ochlpená a vyplnená bielou vatovitou dreňou, listy sú srdcovité, drsné. Celá rastlina na prvý pohľad pôsobí hydrofilne, obsah vody v pletivách je pomerne vysoký. No a samozrejme všetci poznáme jej vlastnosť otáčať súkvetia za slnkom a tým čerpať veľké množstvo tepla. Tieto dva faktory - voda a teplo, majú však pri pestovaní slnečnice aj negatívnu stránku – sú veľmi priaznivé pre rozvoj chorôb. O chorobách slnečnice sme sa zmieňovali od začiatku vegetácie až do odkvitnutia.
Choroby slnečnice
Najvýznamnejšia a najviditeľnejšia choroba je sklerotíniové vädnutie (Sclerotinia sclerotiorum), ktorá sa môže prejavovať aj ako biela hniloba slnečnice. Rastliny bývajú napadnuté sklerotíniovým vädnutím od koreňa a bázy stonky už v štádiu od fázy šiestich listov do vytvorenia puku s priemerom 20 milimetrov, kedy môže infekcia preniknúť do rastliny cez rany spôsobené cicaním vošiek. Tento druh infekcie je priamo z pôdy zo sklerócií, ktoré za priaznivých podmienok uvoľnia askospóry a infikujú listové ružice, alebo priamo mycéliom prerastajú z pôdy do koreňa. Ak je po infekcii vlhko a chladno, patogén prerastie iba do stonky, kde môže prerastať ďalej alebo aj zastaviť rast. Na rastline sa takáto infekcia prejaví tvorbou svetlohnedých škvŕn na stonke.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
