Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen počas vegetácie, ale infekcie sa šíria na hľuzách aj pri skladovaní. Pri výrobe zemiakov vznikajú choroby poškodzujúce hľuzy v troch fázach: pri pestovaní, pri zbere a manipulácii s hľuzami a pri skladovaní.
Signalizačná správa
Pleseň zemiaková
Ide o najrozšírenejšiu hubovú chorobu zemiakov (Fytophtora infestans). Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 percent, pri teplotách 12-23°C, ak trvajú najmenej dva dni za sebou. Od okrajov listov sa šíria sivobiele až hnedé lézie, podobné olejovým škvrnám, ktoré splývajú a neskôr sa na ich spodnej strane tvorí sivý povlak spórangiofórov so spórangiami. Na nich sa tvoria zoospóry. Napadnutie hľúz závisí od množstva zrážok, ktoré splavia zoospóry do zeme. Urýchlené ukončenie vegetácie je nutné pri 5 až 20 percentnom napadnutí vňate. Na hľuzách sú viditeľné mierne prehĺbené olivovo-sivé škvrny, dužina pod nimi je hrdzavo hnedá a kompaktná. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadbe sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok. Najväčšie nebezpečenstvo napadnutia hľúz je pri zbere, pričom infekčný cyklus prebehne až v sklade. Sekundárne poškodené hľuzy napádajú pôvodcovia mokrej hniloby. Z toho dôvodu treba zemiaky pred uskladnením vytriediť a skladovať pri teplote do 6°C.
Mokrá hniloba zemiakov
Baktérie tejto choroby (Erwinia carotovora) prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Hlavná škodlivosť sa prejavuje vo forme hniloby počas skladovania. Ochrana spočíva v používaní zdravej sadby, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky dva roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
