Býva dobrým zvykom významné výročia a jubileá dôstojným spôsobom osláviť, alebo aspoň si ich pripomenúť. To sa týka nielen ľudských osobností a rôznych udalostí, ale aj významných vecných záležitostí a to zvlášť v oblasti techniky. Je len na škodu veci, že práve v oblasti techniky vrátane poľnohospodárskej, akoby sme sa spoliehali na zopár nadšencov, ktorí aj na vlastné náklady, vo svojom voľnom čase zachraňujú z historického hľadiska technicky veľmi cenné a významné exponáty. Avšak týchto zopár nadšencov určite nebude stačiť zachraňovať to, čo tvorilo minulosť a mnohé z toho upadne do zabudnutia a svoje dielo napokon dokoná zub času. V konečnom dôsledku nebude mať kto, ale keby aj niekto chcel, nebude mať čo zachraňovať. V tomto smere stále platí, že kto nepozná minulosť, nemôže pochopiť súčasnosť a tvoriť budúcnosť, o čom sa každodenne presviedčame.
Sedemdesiatročná legenda
Len málokto z pamätníkov si spomenie, že práve v tomto roku uplynie 70 rokov od vzniku nákladného automobilu PRAGA V3S, ľudovo nazývaný „Vetrieska“, alebo skrátene „Véeska“. Označenie V3S bolo odvodené od názvu „Vojenský trojtonový špeciál“. V odbornej verejnosti sa doposiaľ traduje, že táto „Vetrieska“ bola v armáde nepostrádateľná, v teréne neprekonateľná, v poľnohospodárstve a inde využiteľná, ale na verejných komunikáciách trochu pomalá.
Technický cit, aj ked´ s určitou dávkou nostalgie nás nabáda, po siedmich desaťročiach vrátiť sa do histórie a od začiatku si pripomenúť, čo všetko súviselo so vznikom tejto sedemdesiatročnej legendy. Pri tejto príležitosti vonkoncom nemožno zabudnúť a nespomenúť progresívne riešenie niektorých funkčných a konštrukčných častí tohto automobilu, ktoré ani so značným časovým odstupom nestratili svoju účelnosť a technickú popularitu.
Rozhodovalo a konalo sa operatívne
Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia vznikla reálna požiadavka vojenského, ale aj civilného sektora, na vývoj a výrobu stredného nákladného automobilu, ktorý bude schopný zabezpečiť plnenie špecifických dopravných úkolov v ťažkých terénnych a klimatických podmienkach. Táto požiadavka vznikla aj napriek tomu, že v tej dobe už bol bežne v prevádzke ťažký nákladný automobil s typovým označením TATRA 111, ktorý zohral významnú úlohu najmä pri výstavbe vodných diel a veľkých priemyselných objektov.
Už v septembri 1951 bol obratom na Ministerstve obrany prijatý projekt špeciálneho nákladného automobilu do terénu. Inšpiráciou pre tento projekt mal byť americký automobil STUDEBAKER a ruský ZIS. Len pre zaujímavosť bude iste účelné spomenúť, že po skončení druhej svetovej vojny boli do Československa dodávané automobily STUDEBAKER v rámci akcie známej pod názvom UNRA.
Hneď po prijatí vyššie uvedeného projektu Ministerstvo všeobecného strojárenstva Československej republiky menovalo tím konštruktérov, ktorý mal predložený projekt detailne rozpracovať a dotiahnuť do úspešného konca. Konštruktérsky tím pozostával z pomerne širokého okruhu uznávaných odborníkov, predovšetkým z automobilky Praga, Ústavu pre výskum motorových vozidiel v Prahe, Vojenskej akadémie v Brne, automobilky Liaz i ďalších subjektov. Vysokú odbornú úroveň a dlhoročnú tradíciu automobilky Praga potvrdzuje aj tá skutočnosť, že od svojho založenia do konca roku 1951, vyrobila táto automobilka 80 tisíc automobilov rôznych druhov a typov. Zároveň rok 1951 znamenal v bývalom Československu rekordnú výrobu 8 577 kusov, a to len nákladných a úžitkových automobilov, pričom výroba ľahkého nákladného automobilu A 150 bola skončená.
Vývoj nebol bez problémov
Po nepretržitej a veľmi namáhavej práci, s vypätím všetkých tvorivých síl zainteresovaných pracovníkov, bol za sedem mesiacov, vo februári 1952 zástupcom armády predvedený prvý prototyp automobilu PRAGA V3S. Ďalšie dva prototypy boli dokončené v apríli a zároveň sa rozhodlo, že sériová výroba bude prebiehať v Libni a vo Vysočanoch. Bohužiaľ stalo sa to, čo nikto nečakal a pri predvádzaní nových vozidiel jeden prototyp zhorel. Vyšetrovanie tejto mimoriadnej udalosti sa sústredilo predovšetkým na to, či bolo všetko zabezpečené tak, aby k vznieteniu nemohlo dôjsť a keď nie, či bolo riziko vznietenia minimalizované. Samozrejme, že nechýbali ani podozrenia zo zámernej sabotáže, aj keď je viac než pravdepodobné, že v tomto prípade platí známe české príslovie „práce kvapná málo platná“.
Zrejme pod vplyvom vyššie uvedenej udalosti boli okamžite pozastavené práce na ďalšom zabezpečení výroby nákladných automobilov typu PRAGA RN a RND vo všetkých verziách. Taktiež boli pozastavené vývojové práce na všetkých nových typoch, vrátane verzie 4x4 a autobusa SB5. Ministerstvo všeobecného strojárenstva rozpustilo s okamžitou platnosťou prvý konštrukčný tím a vedenie podniku Praga nominovalo druhý tím. Prototypy z prvej výrobnej šarže boli podrobené intenzívnym skúškam a laboratórnym testom. Všetky problémy sa riešili priamo na mieste.
prof. Ing. Anton Žikla, CSc.
prof. Ing. Juraj Jablonický, PhD.
doc. Ing. Ján Kosiba, PhD.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
