O čerpacej a závlahovej technike bolo publikovaných už množstvo odborných článkov. Na tomto mieste môžeme konštatovať, že i v závlahovej technike je zreteľný vedecko-technický pokrok. Pokúsime sa teraz pre zmenu priblížiť si prácu závlahárov a ďalších súvisiacich profesií, ktoré svojou činnosťou prispievajú k budovaniu a využívaniu hydromeliorácií ako celku. Počas semináru Poľnohospodárska politika a hydromeliorácie, ktorý sa konal 5.5.2022 v Sládkovičove, sme sa rozprávali s Ľudovítom Szabom, hlavným organizátorom zastupujúcim Hydromeliorácie š.p., ktorý je práve jedným z nich.
O tom, že patrí medzi najväčších odborníkov na Slovensku v oblasti závlah svedčí jeho dlhoročná svedomitá práca, za ktorú získal rôzne ocenenia. Za všetky môžeme spomenúť zlaté kosáky v rámci výstav Agrokomplex: za prihnojovacie zariadenie k pásovým zavlažovačom, za revitalizáciu závlahových zariadení, modernizáciu pivotového zavlažovača Fregat a hydrogenerátor určený na pohon pivotových zavlažovačov. Ako jediný na Slovensku ostatných 20 rokov pravidelne organizoval rôzne semináre, školenia a praktické ukážky. Ako sám pripomína, ocenenia potešia, ale rozhodujúce je, že prispel svojím dielom k udržaniu predovšetkým pivotových zavlažovačov Fregat.
Patríte medzi najznámejších odborníkov v oblasti využitia závlah v Slovenskej republike. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Ako pätnásťročný som počas letných prázdnin vypomáhal pri budovaní vodnej nádrže Šrobárová. Pomocou fúrika, lopaty a krompáčov sme vykonávali terénne úpravy, ktoré bolo nutné vykonať po práci bagrov. Po absolvovaní SPTŠ v Leviciach som od roku 1979 riadil závlahovú skupinu, ktorá pozostávala zo sedemnástich pracovníkov, deväťdesiatich piatich pásových zavlažovačov, piatich kusov pivotových zavlažovačov Fregat a zhodného počtu zavlažovačov Sigmatic. Našou úlohou bolo zabezpečiť závlahu na výmere 1 950 hektárov. Od roku 1998 až do roku 2021 som so skupinou pracovníkov v spoločnosti Agref s.r.o. vykonával predovšetkým servis a predaj závlahovej techniky. V tom čase na trhu už neboli dostupné originálne náhradné diely a tak sme ich vyrábali v našej dielni. Niektoré hlavné uzly sme nechávali odliať v zlievarni a následne sme ich opracovali a kompletizovali. V poslednom období som si začal všímať i čistotu závlahových a odvodňovacích kanálov a ich celkový stav. V letných mesiacoch bolo vidieť, že v kanáloch sa nachádza obrovské množstvo vodných rias, ktoré najmä pri poklese vodnej hladiny vytvárajú riziko úhynu rýb a zle vplývajú na kvalitu závlahovej vody. Je nutné začať riešiť tento stav a preto sme prišli s vylepšením už používanej technológie čistenia kanálov, ktoré umožňuje najnovšia technika. Jedná sa predovšetkým o žací kôš a mulčovač, ktorý je možné použiť na kolesové i pásové rýpadlá. Vďaka tomu je možné spoľahlivo vyťažiť vodné riasy a vyčistiť predovšetkým koryto a brehy kanálov. Toto riešenie sme ponúkli aj správcom našich vodných tokov SVP š.p., VV š.p., a Hydromeliorácie š.p.
Ako sa pozeráte dnes, s odstupom času, na roky minulé?
Termín „Klimatická zmena“ sme v minulosti nepoznali, no napriek tomu sa u nás budovali a využívali závlahové a odvodňovacie stavby. Je určite na mieste pripomenúť si s úctou množstvo ľudí, od projektantov a správcov až po realizátorov týchto stavieb. Boli to pracovníci Hydroconsultu, ŠMS, Poľnohospodárskych stavieb a ďalších podnikov, ktorí sa zaslúžili o vybudovanie závlah na výmere približne 320 tis. hektárov a odvodnení na výmere 470 tis. hektárov. Okrem organizácií, ktoré som spomenul zohrával významnú úlohu pri formovaní meliorácií i Výskumný ústav závlahového hospodárstva, ktorý vznikol 1. 1. 1959. Množstvo vedeckých a výskumných prác a detailne vypracované metodiky závlahy jednotlivých plodín významne napomohli pri začiatkoch využitia závlah a odvodňovacích stavieb. S úctou si môžeme pripomenúť vedeckých a riadiacich pracovníkov Výskumného ústavu závlahového hospodárstva, pánov Ing. V. Čisláka DrSc., doc. Ing. M. Novotného Csc, Ing. M. Šantu, prof. M. Derca Csc., doc. RNDR. Š. Reháka, Phd., Ing. P. Halmo, prof. Ing. J. Bízika, DrSc. a mnoho ďalších ktorí na rôznych seminároch a školeniach pojednávali o význame využitia závlah. Žiaľ nastal zásadný a negatívny zlom, keď po spoločenskej zmene v roku 1989, ktorá priniesla veľa pozitív, sa na poľnohospodárstvo a tým aj na závlahy začalo pozerať z iného uhla pohľadu. Rozkrádanie a devastácia predovšetkým čerpacích staníc a hydrantov na potrubných sieťach, ako aj voľný dovoz potravín má za následok, že závlahy využívame iba na približne 55 tis. hektároch.
Vráťme sa ešte trochu naspäť k tomu, ako to bolo s technikou, ktorá výrazne ovplyvňuje využitie závlah.
Závlahové čerpacie stanice boli najpevnejším ohnivkom reťazca. Vzhľadom k existujúcemu závlahovému detailu boli v podstate predimenzované. Výrazná zmena nastala po zavedení širokozáberových zavlažovačov Fregat a Sigmatic, keď sa podstatne zvýšili bodové odbery, ale i celkový odber závlahovej vody. S potrebnou modernizáciou pásových zavlažovačov, ale i tých širokozáberových prišli v tomto období predovšetkým firmy Bauer a Agrovaria Štúrovo v zastúpení Ing. Andrásom, resp. Ing. Pathóm, ktorí minimálne jednu dekádu ponúkanými zavlažovačmi určovali smer modernizácie závlahovej techniky na území Slovenskej republiky.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
