Zavlažovanie plodín pre poľné pestovanie zeleniny ako aj špeciálnych plodín je už dlho bežnou praxou, no ziskovosť zavlažovania poľnohospodárskych poľných plodín bola doteraz obmedzená len na niekoľko lokalít na juhu Slovenska. Nezabúdajme však, že na miestach, ktoré majú tendenciu k ohrozeniu suchom, je kvalitné a stabilné výnosy možné docieliť len pomocou zavlažovania.
Doplnková závlaha ako nástroj na zabezpečenie výnosov by mohla v budúcnosti na základe turbulentných zmien cien agrokomodít získať na význame. Aj klimatické predpovede predpovedajú všeobecné otepľovanie a presun zrážok z vegetačného obdobia na zimu.
V súčasnosti má závlahové poľnohospodárstvo na Slovensku len malý význam a predstavuje menej ako 1 % poľnohospodárskej plochy (Štatistický úrad, 2022).
Dobrý prísun vody vo fáze vegetatívneho vývinu poľných plodín je dôležitý, aby sa v stonkách a listoch mohol uchovať dostatok asimilátov a použiť na plnenie semien počas generatívnej fázy v prípade sucha.
Kvôli rastúcemu nedostatku vody v mnohých suchých a polosuchých oblastiach sveta sa stávajú čoraz dôležitejšie metódy zavlažovania šetriace vodu, ako je napr. deficitné zavlažovanie. Už nie je cieľom snažiť sa o maximálnu úrodu závlahou založenou na evapotranspirácii. Zavlažovaním pod evapotranspiračnú požiadavku a akceptovaním miernej straty výnosu sa môže dosiahnuť výrazná úspora vody.
Účel a význam závlahy
Hlavným cieľom závlah v rastlinnej výrobe je doplniť zásobu vody v pôde pre pestované rastliny pri nedostatku vody z prirodzených zrážok. Dodatočné zavlažovanie pomáha poľnohospodárom vyhnúť sa nepriaznivým účinkom na výnosy plodín, ktoré vytvára stres zo sucha. Výnosy v zavlažovanom poľnohospodárstve sú v okolitých krajinách asi až dvakrát vyššie ako v čisto dažďom zásobovanom poľnohospodárstve.
Závlaha, ktorá sa v našich zemepisných šírkach uskutočňuje najmä zavlažovaním na poli, môže prispieť k ochrane procesu pojednávanom v tomto článku. Predpokladom na to je, aby odber závlahovej vody neviedol k zníženiu evapotranspirácie v oblasti jej odberu. Tento predpoklad je väčšinou daný, keďže na kropenie sa využíva voda z vodných plôch alebo z podzemných vôd, ktorá pochádza z infiltrovaných zimných zrážok. Kropené rastliny a samotná kropiaca voda zvyšujú lokálny výpar. Vytváranie malých vodných cyklov aj v širšom okolí, je v záujme farmárov, ktorí musia zavlažovať. Ďalšie zrážky znižujú potrebu zavlažovania a zvyšujú zásoby vody.
Zavlažovanie pre poľnohospodárske plodiny sa vykonáva privádzaním dostatočného množstva vody v požadovanom čase a samozrejme v požadovanej kvalite, ktoré rastliny potrebujú, prostredníctvom rôznych typov umelého zavlažovania. Na aktiváciu týchto poľnohospodárskych zavlažovacích projektov je potrebné vykonať vysoké počiatočné investície a špecifickú vodnú infraštruktúru, ktorá zahŕňa: kanály, vodné nádrže a iné vodné zdroje, rúrovú sieť, zavlažovacie zariadenia a iné vstupy, spolu s podrobným technickým návrhom prispôsobeným ekonomickým zdrojom a rozsahu potrieb zabezpečenia výroby poľnohospodárskej produkcie v poľnohospodárstve alebo potravinárstve.
Pre podrobnú kontrolu zavlažovania je potrebné vopred zodpovedať niekoľko otázok:
prof. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.
Ústav krajinného inžinierstva
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva
SPU v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
