Európski politici budú v najbližších mesiacoch schvaľovať rozpočet Európskej únie a budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ po roku 2027. V čom vidia najväčšie problémy členovia Predstavenstva SPPK?
Poľnohospodári z viacerých členských krajín EÚ kritizovali návrhy eurokomisára pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena. Najväčší odpor vyvolali plány na zníženie celkového rozpočtu pre poľnohospodárstvo a zlúčenie dvoch pilierov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Návrat v čase
„Návrh EK vôbec nezohľadňuje to, čo sa deje v Európe a vo svete. Vraciame sa v čase; budeme robiť presne to isté, čo sme robili pred približne šiestimi rokmi. Zasa budeme úradníkom z Bruselu 2 - 3 roky vysvetľovať ich odtrhnutie sa od reality. Z pôvodného návrhu Európskej komisie až po konečnú podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ neostane kameň na kameni, lebo už teraz máme odmietavé signály z celej Európy. Nepoznám krajiny, okrem škandinávskych, ktoré by sa stotožnili s návrhom EK,“ povedal Emil Macho, 1. podpredseda SPPK.
Podľa Emila Macha je stropovanie neakceptovateľné. Navrhnutá podpora malých poľnohospodárov, ktorí majú vyrábať potraviny, je politický fetiš. „Treba si uvedomiť, že 80 % všetkej produkcie, a to nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete, produkujú veľké poľnohospodárske subjekty. Práve ony dokážu priniesť spotrebiteľom na stôl cenovo dostupné a kvalitné potraviny,“ uviedol Emil Macho.
Na margo európskych úradníkov pripomenul, že akokoľvek sa po celé roky snažia podporovať malých poľnohospodárov, tak výsledok je úplne opačný: počet poľnohospodárov v Európe klesá a priemerný poľnohospodársky subjekt sa, naopak, zväčšuje.
Aj podľa podpredsedu SPPK Miroslava Štefčeka aktuálny návrh EK diskriminuje väčšie podniky, a nie sú jasné podmienky ani pre poľnohospodárske podielnické družstvá.
„Gro poľnohospodárskej výroby na Slovensku zabezpečuje malý počet poľnohospodárov. Ten priemer je u nás vyšší, a väčšie farmy prídu o zdroj financovania vo forme priamych platieb, nuž a toto je obrovský problém,“ podčiarkol Miroslav Štefček.
Zlá správa
Pre SPPK je spôsob financovania SPP EÚ jasný: jeden pilier či „superfond“ je pre slovenských poľnohospodárov neistý a veľmi ohrozujúci.
V 1. pilieri potrebujeme kompenzovať príjem poľnohospodára, v 2. pilieri zase používať projekty na to, aby sme slovenské investične poddimenzované poľnohospodárske subjekty pozdvihli.
„SPP EÚ je už od osemdesiatych rokov dvojpilierová, a najväčšiu reformu zažila v roku 2003, kedy sa priame platby oddelili od produkcie, aby bol zachovaný základný príjem poľnohospodára v rámci celej EÚ. Pred rokom 2003, ako aj počas integrácie SR a ďalších 9 krajín do EÚ, (vstup 1. 5. 2004) sa garantovalo, že toto bude zabezpečovať pilier priamych platieb, teda I. pilier. Aj preto v tom čase predstavitelia EK a EÚ v podstate ustúpili WTO, a priame platby sa oddelili od produkcie. To všetko vyústilo do prijatia Nariadenia Rady č. 1782/2003, nuž a preambula k tomuto nariadeniu Rady to jasne menuje. Takže minimálne dvojpilierovosť je kľúčová. Zišlo by sa konečne uplatniť aj tretí pilier, ktorý by sa mal zaoberať riadením rizík, klimatickými zmenami, vplyvmi zmien pestovateľských a chovateľských podmienok v prípade priamych konkurentov EÚ a podobne,“ konštatoval Martin Švajda, predseda RPPK Trenčín.
Miroslav Štefček upozornil aj na nejasné pravidlá Európskej komisie pri prerozdeľovaní financií členským štátom. Obava pramení z toho, že prerozdelenie európskych peňazí našim poľnohospodárom bude závisieť od rozhodnutí a od predstáv aktuálnej vlády, ktorá bude v danom čase pri moci, čo sa nemusí zhodovať s potrebami poľnohospodárov.
„Na Slovensku sa stretávame s rôznymi extrémami; každé politické zoskupenie si dáva pre poľnohospodárstvo rôzne priority, takže je pre nás zložité dosiahnuť dlhodobú finančnú stabilitu pre všetkých slovenských poľnohospodárov, ktorí vyrábajú a tvoria hodnoty,“ dodal Miroslav Štefček.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
