V súčasnosti si pripomíname už vyše 30-ročné jubileum realizácie komplexného monitoringu pôd na Slovensku. V tomto príspevku sa budem venovať aktuálnemu stavu vlastností pôd na základe výsledkov dosiahnutých v celoslovenskom monitoringu pôd.
slovo odborníka
Je známe, že všeobecne sa znížili úrody poľnohospodárskych plodín (v porovnaní s obdobím pred rokom 1990) pri obmedzení vstupov do pôdy, narušili sa pôvodné osevné postupy, zvyšuje sa plocha plodín pestovaných v monokultúre, pribúda spustnutých pôd (takmer 400 tisíc hektárov), ktoré sa v minulosti prevažne poľnohospodársky využívali, pestujú sa energetické dreviny na ornej pôde, budujú sa slnečné kolektory, veterné elektrárne, a poľnohospodárska pôda, často úrodná, sa neustále zaberá.
Uvedené skutočnosti ovplyvňuje aj globálna klimatická zmena, čo sa prejavuje v nevyváženom režime sucha a vlhka. Výsledok takýchto rýchlych zmien v hospodárskom využívaní pôdy sa prejavuje v konkrétnych vlastnostiach poľnohospodárskych pôd, ktoré sú základným atribútom ich úrodnosti.
Acidifikácia pôd
Pôdna reakcia je základným indikátorom chemizmu ako aj úrodnosti pôdy. Je výsledkom genézy pôdy v závislosti od pôdotvorného substrátu. Indikuje acido - bázické reakcie v pôde a taktiež je výsledkom celkovej bilancie iónov v pôdnom roztoku. Ovplyvňuje celý rad reakcií v pôde; prístupnosť živín, transport a bioprístupnosť rizikových prvkov, vrátane ťažkých kovov, ako aj mikrobiologickú aktivitu pôd.
Mierne acidifikačný trend bol zistený len na kyslých pôdach a substrátoch. V šiestom monitorovacom cykle sme zaznamenali zníženie priemernej hodnoty aktívnej pôdnej reakcie (v porovnaní s rokom 1993, odkedy sa datuje začiatok realizácie monitoringu poľnohospodárskych pôd na Slovensku) prakticky vo všetkých skupinách kambizemí.
Je to veľmi znepokojivý trend, keďže kambizeme sú naše najrozšírenejšie pôdy, avšak z pohľadu stability pôdneho ekosystému patria predovšetkým kyslé kambizeme k labilným pôdnym systémom. S okysľovaním stúpa aj pohyblivosť a možnosť vstupu niektorých ťažkých kovov do pestovaných plodín (najmä kadmia, ale aj ďalších prvkov). Tento trend súvisí s deficitom vápnenia kyslých a veľmi kyslých pôd.
Salinizácia a sodifikácia
Salinizácia je proces akumulácie neutrálnych sodných solí v pôde, predovšetkým chloridu sodného (NaCl) a síranu sodného (Na2SO4). Indikátorom procesu salinizácie je ako celkový obsah rozpustných solí v pôde získaný suchým odparkom (pri 105 ºC) vodného výluhu pôdy, tak aj merná elektrická vodivosť nasýteného extraktu pôdy (ECe).
Sodifikácia je proces viazania výmenného sodíka na sorpčný komplex pôd. Tento proces je podmieňovaný prítomnosťou alkalických solí v pôde, predovšetkým uhličitanu sodného (Na2CO3), hydrogénuhličitanu sodného (NaHCO3) a kremičitanu sodného (Na2SiO3). Indikátorom procesu sodifikácie je jednak obsah výmenného sodíka v sorpčnom komplexe (ESP) a jednak pôdna reakcia (pH).
Hlavným zdrojom solí v pôde, a tým aj vzniku a vývoja soľných pôd, sú mineralizované podzemné vody. V oblastiach s výparným vodným režimom pôdy vzlínaním vynášajú rozpustné soli do pôdneho profilu. Po transpirácii vody sa soli vyzrážajú na povrchu pôdnych častíc a voľné ióny sodíka sa viažu na pôdny koloidný komplex.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
