Pretrvávajúce geopolitické napätie na Blízkom východe naďalej púta pozornosť nielen svetových politikov, masmédií, ale aj európskych poľnohospodárov. Bezpečnostné riziká v oblasti Hormuzského prielivu, opakované narušenia námornej dopravy a neistota na energetických trhoch sú príčinou rozkolísaných cien strategických komodít, vrátane vstupov pre poľnohospodárstvo, a ukazujú, aký citlivý je svetový agrárny sektor na výpadky dodávateľských reťazcov a na výkyvy cien výrobných vstupov.
Náš rozhovor
Európska komisia v reakcii na túto situáciu ešte pred letom predstavila Akčný plán pre hnojivá, ktorého cieľom je posilniť dostupnosť, cenovú prijateľnosť a strategickú odolnosť sektora hnojív v Európskej únii. So Štefanom Szökem, predsedom Asociácie výrobcov organických hnojív (asociácia je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory), sme sa preto rozprávali nielen o aktuálnej situácii vo svete, no aj o alternatívnych možnostiach, ktoré sa ponúkajú v prípade organických produktov.
Ako hodnotíte situáciu na Blízkom východe vo vzťahu k produkcii hnojív?
„Každá raketa na Blízkom východe dnes dokáže zdvihnúť cenu chleba v Európe. A to nie je metafora. Moderné priemyselné hnojivá sú extrémne naviazané na zemný plyn. Keď rastie geopolitické napätie, okamžite rastie nervozita na energetických trhoch - a poľnohospodár to cíti na extrémnom náraste cenových vstupov. V roku energetickej krízy mnohé európske fabriky na dusíkaté hnojivá obmedzovali výrobu. Nie preto, že by chýbali technológie. Chýbal ekonomicky dostupný zemný plyn. A tu sa ukazuje sila bio bázových, organických a nízkouhlíkových hnojív. Naše suroviny vznikajú doma, v živočíšnej výrobe, v biologických zvyškoch, v potravinárstve, v spracovaní organických materiálov. A v čase neistoty je regionálna sebestačnosť obrovská hodnota.“
Môže geopolitická situácia zvýšiť význam organických hnojív?
„Nieže môže, ale ona ho už zvyšuje. Európa si po rokoch globalizácie začína bolestivo uvedomovať, že nie je rozumné byť závislý od plynu z tretích krajín, od fosfátov z geopoliticky nestabilných regiónov a ani od tisíce kilometrov dlhých logistických reťazcov. Predstavte si dve situácie.
Prvá - živina precestuje loďou polovicu sveta, prejde cez burzy, geopolitické riziká a drahé energie. Druhá - živina vznikne 40 kilometrov od poľnohospodára spracovaním domácich biologických materiálov. Ktorý systém bude stabilnejší?
U nás dokážeme z lokálnych zdrojov vyrobiť dostatočné množstvo organických, nízkouhlíkových prípravkov na výživu a ochranu rastlín, čím môžeme významnou mierou pomôcť nášmu poľnohospodárstvu aj v čase kríz.“
Čo dnes najviac komplikuje výrobu?
„Najväčším paradoxom dneška je to, že Európska komisia chce zelené riešenia, ale často ich dusí papiermi. Výrobcovia organických hnojív dnes investujú do moderných biotechnológií, hygienizácie, fermentácie, granulácie, presného dávkovania živín, aminokyselinových extraktov či do nízkoemisných procesov. To už dávno nie je „hnojisko za dedinou“, ale moderný biopriemysel.
Napriek tomu sa výrobcovia často stretávajú s tým, že biologický materiál je legislatívne vnímaný skôr ako problém než ako strategická surovina. Dodnes nie sú v Bruseli jasné pravidlá na technologické spracovanie napríklad hydinového peria. A pritom práve tento sektor recykluje organický odpad, vracia uhlík do pôdy, znižuje emisie, zlepšuje vodný režim krajiny a pomáha pôde prežiť klimatické extrémy. Poľnohospodári dnes niekedy nepotrebujú viac dotácií, ale potrebujú menej absurdnej byrokracie.“
Z akých surovín vyrábate organické hnojivá?
„Spracúvajú sa všetky živočíšne odpady; v našom prípade najmä hydinové perie, rohy a kopytá bohaté na keratín a aminokyseliny, hydinové exkrementy, biologický odpad, biologické zvyšky, fermentované materiály, rastlinné zvyšky. Z nich vyrábame nízkouhlíkové a biobázové prípravky na výživu rastlín, pôdy a osív, biostimulanty, zúrodňovače pôdy, biouhlie, ale aj bio fungicídy a biopesticídy.
Ak si uvedomíme, že ešte pred pár rokmi bol podobný materiál ekologickou záťažou a dnes z neho vzniká produkt, ktorý pomáha zadržiavať vodu, podporuje mikrobiálny život, revitalizuje a regeneruje pôdu a zvyšuje odolnosť rastlín voči suchu, zrazu začíname chápať zmysel cirkulárnej bioekonomiky. Toto už nie je odpad. Je to nevyužitá biologická energia. Perpetum založené na bezodpadovom a udržateľnom systéme s hrdou značkou Made in Slovakia.
Poľné pokusy z rokov 2024 a 2025 na NPPC v Milhostove potvrdzujú opodstatnenosť našich tvrdení, že organické hnojivá majú obrovský podiel na vytváraní biohumusu, organickej hmoty- biomasy, a organický dusík sa významnou mierou podieľa na sekvestrácii uhlíka do pôdy.“
Rastie záujem o organické hnojivá?
„Poľnohospodári začínajú vidieť, že pôda už nevládze. Organické hnojivá dnes už nie sú iba okrajovou alternatívou. Stávajú sa nástrojom prežitia pôdy. Skúsme preto vytvoriť taký legislatívny rámec, ktorý bude preferovať a propagovať prípravky na výživu a ochranu rastlín pri produkcii zdravých potravín.
Globálna energetická kríza dokonale odhalila labilnosť doterajšieho systému produkcie potravín. Obnoviteľné, produkčné a reprodukčné lokálne zdroje sa znova a právom dostávajú do pozornosti. Aj preto sme prišli s vlastnou iniciatívou a chceme pomôcť domácim poľnohospodárom, veľkopestovateľom, no aj drobným záhradkárom; jednoducho každému, kto má záujem obrábať pôdu a dopestovať kvalitnú úrodu.
Prišli sme s výzvou, že na základe dlhoročných skúseností s aplikáciou našich produktov a na základe dlhoročných skúseností producentov združených v Asociácii výrobcov organických hnojív dokážeme z lokálnych zdrojov vyrobiť dostatočné množstvo organických nízkouhlíkových prípravkov na výživu a ochranu rastlín, čím môžeme významnou mierou pomôcť nášmu poľnohospodárstvu.
Pritom čísla pri zvyšovaní podielu poľnohospodárskej pôdy do ekologického pestovania sú pôsobivé. Plán vo vzťahu k Európskej komisii plníme na 100 %! Cieľom Európskej únie je dosiahnuť 25-percentný podiel pôdy v bio do roku 2030.“
(V Roľníckych novinách sa dočítate vždy viac.)
