Tohtoročná žatva prináša zatiaľ dvojitý obraz. Pri obilninách a repke sa vďaka zrážkam v niektorých kľúčových obdobiach podarilo dosiahnuť lepšie výsledky než sa pôvodne očakávalo. Zároveň však extrémne sucho ukázalo, aké zraniteľné sú jarné plodiny a najmä krmovinová základňa.
Podľa priebežných údajov za členskú základňu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory boli k 13. augustu 2026 hustosiate obilniny pozberané z približne 95 percent výmery a repka z 98 percent. Pri oziminách možno hovoriť o priemerných až mierne podpriemerných úrodách, pri jarných obilninách sa očakávajú skôr podpriemerné výsledky.
Celkový obraz pri obilninách tak zatiaľ nepotvrdzuje najhoršie obavy. To však neznamená, že slovenské poľnohospodárstvo môže tohtoročnú žatvu považovať za úspešnú. Rozhodujúce totiž nebude iba to, koľko obilia sa podarilo pozberať. Čoraz väčším problémom je jeho kvalita, menšia produkcia slamy a predovšetkým stav krmovinovej základne.
Krmovinová základňa
Kým výsledky v prípade obilnín môžu byť pri konečnom zúčtovaní hodnotené ako priemerné alebo mierne podpriemerné, oveľa väčšie obavy vyvoláva krmovinová základňa. Sucho zasiahlo lucernu, ďatelinotrávy, trávy, trvalé trávne porasty a aj ďalšie objemové krmoviny.
Prvá kosba lucerny priniesla podľa regionálnych hlásení výpadky približne 30 až 40 percent, pri druhej kosbe je to už viac ako 50 percent. Na niektorých miestach, kde by obvyklá kosba priniesla 7 až 12 ton sušiny z hektára, sa jej podarilo získať iba 2 až 3 tony. Pasienky pre hovädzí dobytok a ovce majú miestami iba polovicu obvyklej produkcie. Pri sene sa očakáva výpadok 40 až 50 percent.
To je pre živočíšnu výrobu zásadný problém. Náklady na výrobu krmiva totiž zostávajú prakticky rovnaké bez ohľadu na to, koľko hmoty sa z hektára podarí pozberať. Poľnohospodár tak vynakladá rovnaké náklady na pôdu, osivo, hnojivá, ochranu rastlín či techniku, ale výsledkom je podstatne menšie množstvo krmiva.
V okolí Trenčína poľnohospodári hlásili výpadok sena medzi 40 a 50 percentami. Ak vlani podnik vyrobil napríklad 200 balíkov sena, v tomto roku ich môže mať iba približne 100. Staré zásoby sa pritom rýchlo míňajú. Obvykle sa časť sena vyváža, avšak v tomto roku chovatelia potrebujú, aby seno zostalo na Slovensku a skončilo v slovenských maštaliach.
V niektorých regiónoch už farmári krmoviny aj nakupujú. Problémom je však to, že sucho nezasiahlo iba jednu časť Slovenska. Nedostatok krmív sa objavuje vo viacerých regiónoch a možnosti nákupu sa preto postupne zužujú.
Ak nebude dostatok sena, siláže a ďalších krmív, chovatelia budú musieť upravovať kŕmne dávky alebo znižovať stavy zvierat. To môže znamenať pokles dojivosti a následne aj zníženie podielu slovenského mlieka na trhu. V niektorých regiónoch už hlásia aj predaj hovädzieho dobytka a oviec. Dôvodom je nedostatok pastvy, vody a krmiva.
Ak sa situácia nezlepší, problém sa môže v ďalších mesiacoch prehĺbiť. To, čo sa dnes môže javiť ako problém jednej úrody, sa tak môže na jeseň a v zime premeniť na problém živočíšnej výroby.
Sú pod veľkým tlakom
Ďalšou kapitolou sú plodiny, ktoré sa ešte len budú zberať. Ide najmä o kukuricu na zrno a siláž, slnečnicu a sóju. Práve pri nich môže byť konečná bilancia omnoho horšia ako pri obilninách.
Kukurica je mimoriadne citlivá na nedostatok vody v období opelenia a tvorby zŕn. Na piesočnatých pôdach boli už v júli zaznamenané porasty, ktoré vysychali. Listy sa počas dňa výrazne stáčali, rastliny zaostávali v raste a na niektorých miestach boli veľmi vážne poškodenia.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
