Extrémne sucho si vyberá ďalšiu daň: žatva 2026 potvrdila výpadky obilnín. Ešte horšie sú na tom krmoviny, preto už dnes chovatelia predávajú tisícky zvierat. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uskutočnila prieskum medzi svojimi členmi – chovatelia plánujú kvôli chýbajúcim krmovinám predať viac ako 10 tisíc hospodárskych zvierat. Pokiaľ sa v najbližších mesiacoch nepodarí nájsť riešenie, z našich chovov výrazne ubudne hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané. Problémy avizuje aj sektor hydiny.
Pozitívne je to, že napriek nižším úrodám obilnín - vplyvom preradenia časti produkcie do kŕmneho obilia a vplyvom jeho poškodenia najmä poľovnou zverou - naši poľnohospodári dopestovali aj v tomto roku dostatok obilia pre domácu spotrebu.
Tohtoročné extrémne sucho už nie je iba problémom rastlinnej výroby. Jeho dôsledky sa naplno prenášajú do živočíšnej výroby a začínajú ohrozovať budúcu produkciu slovenského mlieka, mäsa a vajec.
Výsledky tohtoročnej žatvy potvrdili výrazné medziročné poklesy úrod viacerých obilnín; výpadok prvej kosby krmovín sa odhaduje na 30 až 50 %, a podľa prieskumu SPPK už podniky predali alebo plánujú predať či vyradiť z chovov 10 390 hospodárskych zvierat.
„Sucho sa nekončí na poli. To, čo sa začalo ako výpadok úrody, prelieva sa do maštalí. Ak nemáme dostatok krmiva, nemôžeme hovoriť o stabilnej živočíšnej výrobe. Ak začneme predávať základné stáda, prichádzame o produkciu v ďalších rokoch. Znižuje sa nielen potravinová sebestačnosť, ale aj potravinová bezpečnosť, čo je v časoch klimatickej krízy či geopolitického napätia obrovským rizikom pre štát,“ upozornil predseda SPPK Jozef Šumichrast.
Fakty zo žatvy
Žatva trvala 92 dní – od 12. 6. do 9. 9. Bola tak - rovnako ako v rokoch 2017 a 2018 - najdlhšou žatvou za posledných desať rokov. Navyše, zaraďujeme ju medzi najskoršie žatvy v krajine. Sucho počas jari negatívne ovplyvnilo vývoj ozimín aj jarín. V pôde - v závislosti od regiónu - chýbalo 70 až 200 mm vody. Na Záhorí nedostatok zrážok pretrváva už po niekoľko rokov.
Priemerné úrody sledovaných plodín v rámci monitoringu SPPK ukázali výrazné medziročné rozdiely: pšenica ozimná: 5,41 t/ha, medziročný pokles o 17 %; pšenica jarná: 3,92 t/ha, medziročný pokles o 23 %; jačmeň ozimný: 5,81 t/ha, medziročný nárast o 9 %; jačmeň jarný: 4,72 t/ha, medziročný pokles o 24 %; repka: 3,33 t/ha, medziročný pokles o 9 %.
Výsledky zároveň ukázali obrovské regionálne až lokálne rozdiely v množstve úrody a zrážok. V rámci jedného podniku sa mohli vyskytovať parcely s mimoriadne dobrou úrodou, no aj parcely, kde bola úroda približne polovičná. Rozhodujúcim faktorom boli zrážky v kľúčových obdobiach vývoja porastov.
Problémom budú plodiny, ktoré sú ešte v pôde. Chýba krmivo, čo pocítia zvieratá.
Ešte vážnejšia je situácia pri krmovinách. Výpadok prvej kosby viacročných krmovín a trvalých trávnych porastov je podľa monitoringu SPPK už istý v rozsahu 30 až 50 %. O ďalšej produkcii rozhodne počasie v najbližších týždňoch.
„Chýbať bude lucerna, a úroda z pasienkov pre hovädzí dobytok a ovce je polovičná oproti bežným rokom. Výpadok sena je v rozmedzí 40 – 50 %. Staré zásoby sena sú už takmer na nule, nových bude menej. Prioritou našich chovateľov bude to, aby sa seno skŕmilo na Slovensku našimi hospodárskymi zvieratami. Štandardne sa totiž seno aj vyváža, no v tomto roku ho potrebujeme mať doma, v našich maštaliach,“ uviedol Mojmír Haško, predseda PD Badín, v ktorom chovajú aj ovce a kozy.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
