Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Senica zorganizovala začiatkom októbra valné zhromaždenie. Debata sa týkala nanajvýš aktuálnych tém – sucha, administratívy súvisiacej s dotačnou politikou a škôd na poľnohospodárskych plodinách. Delegáti sa však zaujímali aj o prípravu podmienok pre programovacie obdobie na roky 2028 - 2034.
Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) Senica Peter Hubina informoval delegátov o činnosti komory za ostatné mesiace. V správe okrem iného uviedol:
„Uplynul rok od nášho posledného valného zhromaždenia, a dnes sme sa tu opäť stretli, aby sme spoločne zhodnotili dosiahnuté výsledky a posúdili, čo nás v uplynulom období posunulo vpred. Je to pre nás výborná príležitosť nielen pripomenúť si predchádzajúce obdobie a otvorene pomenovať výzvy, ale predovšetkým stanoviť jasný smer a kľúčové ciele pre nadchádzajúce obdobie. Akokoľvek bol minulý rok poznačený hrozbou slintačky a krívačky, ani nasledujúce obdobie neprinieslo stabilizáciu v agrárnom sektore.
Naše odvetvie čelí súbehu viacerých krízových faktorov. K nepriaznivým klimatickým podmienkam a k extrémnemu suchu sa pridali výrazné trhové výkyvy - predovšetkým pokles odbytových cien mlieka a agrárnych komodít, rastúce vstupné náklady, neúmerná administratívna záťaž, kritický deficit pracovnej sily a z toho vyplývajúca klesajúca konkurencieschopnosť celého sektora.
Už koncom minulého roku sme zaznamenali prvé správy o poklese odbytových cien mlieka. Ich plný dopad sme začali pociťovať začiatkom tohto roka, kedy sa straty v živočíšnej výrobe začali z mesiaca na mesiac akumulovať. Kým v minulom roku sa priemerná odbytová cena mlieka pohybovala na historických maximách okolo 0,48 eura až 0,49 eura za liter, v súčasnom období klesla na približne 0,36 eura až 0,37 eura za liter, čo predstavuje pokles o viac ako 23 percent.
Tento výrazný cenový pokles je spôsobený najmä prebytkom mlieka a nadprodukciou na celoeurópskom trhu, tlakom lacných dovozov a konkurenciou z tretích krajín s nižšími výrobnými nákladmi ako aj celkovým oslabením dopytu a preplnenými kapacitami mliekarní, ktoré prenášajú tlak obchodných reťazcov na prvovýrobcov.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom sme na Záhorí zaznamenali výrazný výpadok produkcie. Pri jarnom jačmeni došlo k poklesu produkcie o viac ako 20 percent, a zároveň došlo aj k zníženiu osevnej plochy o viac ako 1 000 hektárov. Pri ozimnej a jarnej pšenici sme zaznamenali pokles priemernej úrody o 15 až 20 percent, a pri ozimnej repke sme zaznamenali pokles o 10 percent.
Extrémne sucho
Na udržanie stavu a existencie živočíšnej výroby má výrazný vplyv extrémny priebeh počasia charakterizovaný dlhotrvajúcimi horúčavami a výrazným zrážkovým deficitom, čo stavia nás, poľnohospodárov, do jednej z najzložitejších situácií za posledné roky.
Sucho už dávno nie je len o nízkych číslach na zrážkomeroch, ale pretavuje sa aj do hlbokej krízy, ktorá priamo zasahuje fyziológiu rastlín a následne celú živočíšnu výrobu.
Najväčší nápor pociťujú neskoro zberané plodiny a krmoviny, najmä kukurica, slnečnica cukrová repa, lucerna a sója. Pre pestovateľov krmovín predstavovali tropické dni bez zrážok výpadok druhej a tretej kosby. Trvalé trávne porasty na mnohých miestach doslova vyhoreli, čo poľnohospodárov pripravilo o spásanie pasienkov a aj o plánované zásoby sena.
Tento dramatický pokles úrod priamo ohrozuje živočíšnu výrobu, kde sa naplno prejavuje reťazový efekt. Chovatelia hospodárskych zvierat čelia akútnemu nedostatku objemových krmív. Mnohé podniky boli nútené otvárať zimné či rezervné zásoby už počas leta, čo vytváralo nebezpečný deficit pre nadchádzajúce obdobie. Okrem samotného množstva je obrovským problémom aj kvalita zberanej hmoty.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
