Dňa 20. októbra sa konal odborný seminár venovaný regeneratívnemu chovateľstvu, hospodáreniu na pastve, jeho ekonomike a inovatívnym prístupom v podmienkach Južnej Ameriky, konkrétne Argentíny. Podujatie zorganizovala Národná sieť rozvoja vidieka SR.
NITRA. Princípy regeneratívnej pastvy v klimatických podmienkach s nedostatkom zrážok priblížil Bruno Martín Vasquetto - argentínsky poľnohospodársky inžinier, majiteľ rodinnej farmy El Mate v provincii Córdoba, zameranej na chov hovädzieho mäsového dobytka. Chovateľ hospodári v polosuchej stepnej oblasti Pampa Argentina, čo je rozsiahla nížinná a rovinatá trávnatá pláň v centrálnej časti Argentíny.
„Sme tretia generácia chovateľov, výrobe mlieka sa venoval už môj dedo. V roku 2000, kedy sa u nás začala pestovať GMO sója, sa systém zmenil na priemyselné poľnohospodárstvo. Vyžadoval si vysoké vstupy a postupne sme začali mať problémy s eróziou pôdy. Zmena používania pôdy v celom regióne spôsobila, že z polí sa stratilo mnoho organickej hmoty, čo viedlo k tvorbe eróznych rýh,“ uviedol Bruno Vasquetto s tým, že v roku 2010 mala farma už veľké ekonomické ťažkosti a tak sa rozhodli pre alternatívu - aby prežili, prešli od pestovania sóje a kukurice k regeneratívnemu chovateľstvu. Základným problémom bola slabá infiltrácia vody. Zhutnená pôda už nefungovala ako „špongia“ - nedokázala nasávať a ani zadržiavať vodu.
„Ako farma s víziou sme hľadali rovnováhu - chceli sme vyrábať, avšak so sociálnym a environmentálnym súzvukom, aby sme budúcej generácii zabezpečili "zakonzervovanú" pôdu,“ konštatoval chovateľ.
V období sucha
„V regeneratívnom chovateľstve je najsilnejším nástrojom zníženie výdavkov. Cenu nám určuje trh, tú nevieme ovplyvniť, avšak môžeme dosiahnuť vyššiu produkciu na hektár s menšími nákladmi. Dôležité je vedieť, v akom type prostredia sa nachádzame a pochopiť distribúciu vlahy počas roka. Ekosystémy so zlým prístupom obhospodarovania totiž degradujú oveľa rýchlejšie,“ zdôraznil mladý odborník.
Výzvou je regenerovať pôdu v oblastiach s dlhým obdobím sucha. Mikrobiálna vodná aktivita pracuje po celý rok, ale iba vtedy, keď je vlaha v pôde. Preto je integrácia bylinožravcov veľmi dôležitá.
„Ak porovnáme Argentínu so Slovenskom, majú veľmi podobnú klímu - južná časť oboch krajín je problémová a sú regióny, kde sucho trvá veľmi dlho. Iba v určitej časti máme stálu vlhkosť; v niektorých oblastiach trvá sucho až šesť mesiacov. V tomto roku bolo suchota vo veľkej časti Európy - dlhšie obdobie bola pastva nekvalitná, alebo vôbec nebola. Napríklad na juhu Španielska prišli dažde s omeškaním troch mesiacov a bolo nutné vymyslieť, čo skrmovať zvieratám. Tam, kde ešte nejaká zostala, bola v zlej kvalite, preto sme vytvorili stratégiu suplementácie, aby zvieratá dokázali stráviť suché rastliny,“ vysvetlil Bruno Vasquetto.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 44.
