Dňa 20. októbra sa konal odborný seminár venovaný regeneratívnemu chovateľstvu, hospodáreniu na pastve, jeho ekonomike a inovatívnym prístupom v podmienkach Južnej Ameriky, konkrétne Argentíny. Podujatie zorganizovala Národná sieť rozvoja vidieka SR.
NITRA. Princípy regeneratívnej pastvy v klimatických podmienkach s nedostatkom zrážok priblížil Bruno Martín Vasquetto - argentínsky poľnohospodársky inžinier, majiteľ rodinnej farmy El Mate v provincii Córdoba, zameranej na chov hovädzieho mäsového dobytka. Chovateľ hospodári v polosuchej stepnej oblasti Pampa Argentina, čo je rozsiahla nížinná a rovinatá trávnatá pláň v centrálnej časti Argentíny.
„Sme tretia generácia chovateľov, už dedo sa venoval výrobe mlieka. V roku 2000, kedy sa u nás začala pestovať GMO sója, sa systém zmenil na priemyselné poľnohospodárstvo. Vyžadoval si vysoké vstupy a postupne sme začali mať veľké problémy s eróziou pôdy. Zmena používania pôdy v celom regióne spôsobila, že z polí sa stratilo veľa organickej hmoty, čo viedlo k tvorbe eróznych rýh,“ uviedol Bruno Vasquetto s tým, že v roku 2010 mala farma už veľké ekonomické ťažkosti a tak sa rozhodli pre alternatívu - aby prežili, prešli od pestovania sóje a kukurice k regeneratívnemu chovateľstvu. Základným problémom bola slabá infiltrácia vody. Zhutnená pôda už nefungovala ako „špongia“ - nedokázala nasávať a ani zadržiavať vodu.
„Ako farma s víziou sme hľadali rovnováhu - chceli sme vyrábať, avšak so sociálnym a environmentálnym súzvukom, aby sme budúcej generácii zabezpečili "zakonzervovanú" pôdu,“ konštatoval chovateľ.
Znížiť náklady
„V regeneratívnom chovateľstve je najsilnejším nástrojom zníženie výdavkov. Cenu nám určuje trh, tú nevieme ovplyvniť, avšak môžeme dosiahnuť vyššiu produkciu na hektár s menšími nákladmi. Dôležité je vedieť, v akom type prostredia sa nachádzame a pochopiť distribúciu vlahy počas roka. Ekosystémy so zlým prístupom obhospodarovania totiž degradujú oveľa rýchlejšie,“ zdôraznil mladý odborník.
Výzvou je regenerovať pôdu v oblastiach, kde sú dlhé obdobia sucha. Mikrobiálna vodná aktivita pracuje po celý rok, ale iba vtedy, keď je vlaha v pôde. Preto je integrácia bylinožravcov veľmi dôležitá.
„Ak porovnáme Argentínu so Slovenskom, majú veľmi podobnú klímu - južná časť oboch krajín je problémová a sú regióny, kde sucho trvá veľmi dlho. Iba v určitej časti máme stálu vlhkosť. V niektorých oblastiach sucho trvá až šesť mesiacov. V tomto roku bolo suchota vo veľkej časti Európy - dlhšie obdobie bola pastva nekvalitná, alebo vôbec nebola. Napríklad na juhu Španielska prišli dažde s omeškaním až troch mesiacov a bolo treba hľadať stratégie, čo skrmovať zvieratám. Tam, kde mali ešte nejakú pastvinu, bola v zlej kvalite, preto sme vytvorili stratégiu suplementácie, aby zvieratá dokázali stráviť suché rastliny, ktoré na pastve zostali,“ vysvetlil Bruno Vasquetto.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 44.
