Ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ sa stretli dnes v Bruseli za účelom dosiahnutia dohody o nedoriešených aspektoch spoločnej poľnohospodárskej politiky.
BRUSEL. Minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek uviedol, že Rada ministrov sa zhodla na bodoch reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré v utorok musí litovské predsedníctvo v EÚ spoločne s Európskou komisiou uzavrieť v rámci trilaterálneho dialógu s Európskym parlamentom (EP).
Ľ. Jahnátek spresnil, že ministri sa zaoberali nedoriešenými otázkami, ktoré neboli súčasťou dohody uzavretej počas júnového stretnutia Rady v Luxemburgu. Ani dnes nedošlo k definitívnej zhode názorov, posun však nastal v tom, že ministri delegovali jasný mandát aj s mantinelmi, ktoré nemožno prekročiť, na rokovanie pre litovské predsedníctvo s Výborom EP pre poľnohospodárstvo.
"Predpokladá sa, že v utorok bude posledné rokovanie trialógu. Pokiaľ nedôjde k dohode, Európsky parlament deklaroval, že ďalšie separátne rokovania už nebudú, ale bude sa o spoločnej poľnohospodárskej politike rozhodovať v rámci pléna," povedal Ľ. Jahnátek v rozhovore pre TASR.
Podľa jeho slov by neukončenie dialógu bolo zlou správou tak pre slovenských, ako aj pre európskych farmárov. Členské štáty chcú čo najskôr uzavrieť rokovania a čo najrýchlejšie odsúhlasiť vytýčené štyri základné smernice o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Ľ.Jahnátek dodal, že medzi nedoriešené politické výzvy z oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky patrí degresivita priamych platieb (stropovanie), redistribúcia priamych platieb, delegované akty a spolufinancovanie programov pre rozvoj vidieka. Podľa jeho slov sa dnes ministrom podarilo identifikovať spoločnú pozíciu a určiť mantinely pre litovských vyjednávačov, pričom Rada ponúkla europarlamentu niekoľko ústupkov navyše, aby sa posilnila teoretická šanca, že v utorok sa v Bruseli uzavrie politický trialóg a dôjde k finálnej dohode o podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Z hľadiska záujmov SR je podľa Jahnátka dôležitá najmä otázka stropovania, či bude povinné alebo nie a či bude platiť od výšky priamych platieb nad 150.000 eur (krátenie priamych platieb žiadateľom o 10 %) alebo pôjde aj nad sumu 300.000 eur (krátenie o ďalšie 4 %).
Okrem toho je pre SR dôležitá aj otázka redistributívnych platieb (štruktúra slovenského poľnohospodárstva je iná, ako sú štruktúry malých fariem v iných členských štátoch EÚ), otázka spolufinancovania, dôležitá pre rozvoj vidieka a tiež podpora financovania agroenvironmentálnych opatrení a delegovaných aktov.
Minister spresnil, že dnešný návrh, ktorý vznikol po niekoľkých ústupkoch členských štátov, je pre SR prijateľný. Na Slovensku sa to zrejme odzrkadlí v takzvanej sendvičovej metóde financovania, kde pôvodné hodnoty, ktoré ministerstvo prezentovalo bude treba upraviť po utorňajšom trialógu. Ak sa rokovania skončia úspešne.
"Farmári tak budú mať šancu, že budú mať vykonávacie právomoci do konca tohto roku. Ak sa dialóg neukončí, celá vec pôjde do pléna Európskeho parlamentu, čo potrvá niekoľko mesiacov," upozornil Ľ.Jahnátek. A dodal, že v prípade nedohody, by musel vojsť do platnosti záchranný mechanizmus, ktorý bude musieť vypracovať predsedníctvo v EÚ na prechodný rok 2014.
Ľ. Jahnátek dodal, že príslušný výbor europarlamentu snáď už pochopil, že vzdorovanie pri rokovaniach má svoje hranice a že samoľúbosť môže byť kontraproduktívna pre celý agrárny sektor EÚ.
Jaromír Novak - spravodajca TASR
