EÚ prechádza zložitým obdobím a trpí nepochopením zo strany občanov. Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinšitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič príčinu vidí aj v tom, že politickí predstavitelia v Bruseli za niečo zahlasujú, ale chýba im odvaha priznať a vysvetliť občanom dôvody, prečo tak urobili. Radšej sa odvolávajú na to, že ich donútil Brusel.
Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič pri príležitosti Dňa Európy diskutoval o budúcnosti Európy. Uplynulo už 20 rokov odkedy k národnému občianstvu pribudlo európske. Ako pripomenul „európske občianstvo dáva práva, ktoré nám majú garantovať, aby sme sa dobre cítili pri cestovaní, pracovaní, pri pohybovaní po celej EÚ a majú zaručiť, aby sme všade mali rovnaké práva“.
Zdôraznil tiež, že Európska únia vznikla ako mierový projekt, pričom pre mladú generáciu znie vojna ako nepredstaviteľná skúsenosť z učebníc dejepisu. Pripustil však, že EÚ v súčasnosti prechádza cez veľmi ťažké obdobie.
„Kríza je veľmi citeľná všade v Európe, akoby prebúdzala démonov minulosti, či už netoleranciu, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či protiimigračné nálady,“ poukázal. Je preto podľa jeho slov potrebné hovoriť o tom, čo krízu spôsobilo a o jej riešeniach.
„Že to neboli ani Gréci, ani Nemci, ani Portugalci, kto nás do tejto situácie dostal, ale bola to finančnícka nenásytnosť, nezodpovednosť pri vládnutí vo viacerých krajinách a aj fakt, že mnohé inštitúcie, ako napríklad eurozónu, sme jednoducho nepostavili na pevných základoch a musíme teraz veľmi veľa vecí riešiť naraz a preto nám to tak dlho trvá,“ vysvetlil.
Generácia mladých stráca ilúzie
Jedným z najväčší problémov, ktorému krajiny v súčasnosti čelia, je 7,2 milióna mladých ľudí bez práce. Vyjadril obavy z toho, že táto generácia, ktorá dostala najkvalitnejšie vzdelanie od druhej svetovej vojny stráca ilúzie nielen o Európe, ale aj o schopnosti ich vlastných vlád a európskych lídrov nájsť riešenie.
Ako vysvetlil riešenie treba nájsť na národnej, ale aj európskej úrovni. V krajinách s nezamestnanosťou mladých nad úrovňou 30 %, kde patrí aj Slovensko vznikli špeciálne európsko-národné tímy. Hľadajú spôsoby ako kombinovať politiky a financie na oboch úrovniach na tvorbu vhodných podporných programov. Zdôraznil však aj potrebu zmeniť vzdelávací systém v EÚ a zvýšiť prepojenosť s praxou. V niektorých odvetviach vzniká nadbytok ľudí a v iných zasa nedostatok. V novom finančnom rámci pre rozpočet EÚ je osobitný program venovaný nezamestnanosti mladých.
„Blame game“
EÚ mnohí vyčítajú, že témy s ňou súvisiace sú pre občanov nezrozumiteľné. Preto potom majú tendenciu inklinovať k euroskeptickým osobnostiam ako Nigel Farage, ktorí sa im prihovárajú jednoduchým jazykom.
Podľa Šefčoviča jedným z dôvodov, prečo EÚ v súčasnosti prechádza takým zložitým obdobím a trpí nepochopením občanov je fenomén tzv. „blame game“. Opakovane sa stalo, že politickí predstavitelia v Bruseli za niečo zahlasovali, ale doma tvrdili, že to v podstate nechceli, ale nanútili im to.
„Keď sa pozriete na diskusie ohľadom problémových krajín, často ich komunikovali v zmysle, že to bolo nanútené z Bruselu. Všetky rozhodnutia v eurozóne sa musia odsúhlasiť jednomyseľne všetky krajiny, vrátane tej, pre ktorú sa prijíma program. Chýba odvaha priznať sa a občanom vysvetliť, áno hlasoval som za program preto, lebo to bolo jediné možné riešenie z týchto a týchto dôvodov,“ konštatoval a zároveň dodal, že diktát z Bruselu si nevie predstaviť, pretože vždy sa o každom rozhodnutí vedú veľmi dlhé a zložité diskusie.
Priority
Za priority súčasnosti označil – naštartovanie rastu, dokončenie bankovej únie a prinavrátenie dôvery vo fungovanie európskej ekonomiky. Pre celkovú orientáciu hospodárstva EÚ sú podľa jeho slov dôležité ciele stratégie Európa 2020.
Reagoval aj na nedávne vyhlásenia predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosu na adresu škrtov. Poopravil interpretácie v médiách. Podľa jeho slov Barroso uviedol, že v politike úspor štáty musia pokračovať, avšak v tej doterajšej podobe sa dospelo k hranici sociálnej, politickej a spoločenskej akceptácie.
„Treba prichádzať s návrhmi, ktoré krajiny dokážu zrealizovať, ktoré sú občania schopní akceptovať a ktoré majú šancu dostať sa do praxe,“ zdôraznil a dodal, že dôveru, ktorú sa vďaka doterajšej konsolidácii podarilo obnoviť, treba investovať do čo najviac prorastových opatrení.
(euractiv.sk)
