Kedysi vyslovená „kacírska“ myšlienka, že potraviny doma vyrábať nepotrebujeme, lebo si ich dovezieme, našla u nás naozaj živnú pôdu.
Po rokoch jej uplatňovania v praxi sme sa dostali do štádia, kedy už zrejme aj jej najzarytejším zástancom došlo, že výroba zdravých a kvalitných potravín a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti sú nevyhnutným predpokladom „normálneho“ fungovania štátu.
Mohlo by sa teda zdať, že všetko sa začína na dobré obracať. Také jednoduché to ale nebude. Keďže sme túto oblasť dlhodobo a naozaj dôsledne zanedbávali, náprava chýb bude veľmi zložitá a bude si vyžadovať veľa umu i času.
Žiaľ, momentálne to vyzerá tak, že nám chýba najmä ten um. Každý - výrobcovia potravín, obchodníci, odborníci na výživu či zástupcovia štátnej exekutívy – sa síce hlási k tomu, že treba podporiť výrobu a spotrebu domácich potravín, že musíme vychovávať spotrebiteľa, no reálne a naozaj účinné opatrenia v tomto smere akosi neprichádzajú.
Ba práve naopak, každý zo zainteresovaných sa takpovediac stále hrá len na vlastnom piesočku, namiesto toho, aby všetci ťahali za jeden koniec povrazu...
ROMAN LETTRICH
