Vývoj agrárnej zamestnanosti v posledných rokoch je charakteristický nielen výrazným poklesom počtu ľudí pracujúcich v agrárnom odvetví, ale aj podielovou zmenou profesných kategórií pracovných síl.
Dynamika znižovania manuálnych pracovníkov bola vyššia ako dynamika poklesu vedúcich a administratívnych pracovníkov. Tento trend odráža prirodzenú korigujúcu reakciu na sezónne výkyvy v potrebe práce, mierne narastajúcu diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, sústavné vytláčanie pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, ako aj nároky na rast produktivity práce a efektívnosť výroby a vytvára tak prirodzený tlak na sezónnu racionalitu v tejto oblasti.
Zvyšovanie mzdovej úrovne v poľnohospodárstve bude výrazne ovplyvňované inováciami a technickým pokrokom, ktorý si zákonite bude vyžadovať novú kvalitu ľudského kapitálu aj v tomto odvetví národného hospodárstva.
V poľnohospodárstve ešte stále pracuje vysoký počet osôb s nízkym ľudským kapitálom, ktorí majú aj nízku mzdu. Výrazne nízka cena práce v poľnohospodárstve a pracovná neistota tak prispieva k znevýhodňovaniu práce v agrárnom odvetví, ktorá sa tak stáva existenčnou alternatívou pre stále sa zužujúcu sa skupinu vidieckeho obyvateľstva. Na druhej strane je ale evidentné, že pracovné stimuly pre tento typ marginalizovanej poľnohospodárskej populácie sú slabé a ich rekvalifikačná flexibilita nízka.
Nákladovo úsporný typ zamestnávania pracovníkov v poľnohospodárstve sa presadzuje prostredníctvom rozdrobovania pracovného pomeru na krátkodobé pracovné úväzky. Výrazný je aj tlak poľnohospodárskych zamestnávateľov na časť ich zamestnancov, aby zmenili status na samostatne zárobkovo činnú osobu. Zamestnávateľské organizácie pragmaticky obmedzujú rast kvalifikácie len na kľúčových zamestnancov a pracovníci s nízkou, respektíve nevyhovujúcou kvalifikáciou sú postupne vytláčaní do evidencie nezamestnanosti.
PhDr. STANISLAV BUCHTA PhD.,
VÚEPP Bratislava
Viac sa dočítate v 17. čísle Roľníckych novín
