Správy zo spoločného stretnutia najvyšších predstaviteľov poľnohospodárskych rezortov ČR a SR pri miernom zamyslení evokujú otázky.
Uvádza sa v nich, že obidve krajiny majú podobné až rovnaké názory na mnohé problémy poľnohospodárstva, aj na pripravovanú reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Ministri hovorili o oblastiach SPP, v ktorých by mohli obidve krajiny spolupracovať, ako aj koordinovať svoje stanoviská a razantne vystupovať pri presadzovaní spravodlivých podmienok pre poľnohospodárov.
Natíska sa teda otázka. Teraz? Keď sa v reforme doťahujú posledné detaily a ide len o to, kde ktorý orgán EÚ upustí zo svojich jasne definovaných vyjednávacích postojov a čo za to? Nemali byť spoločné postoje nielen ČR a SR, ale aj ďalších podobných krajín, základom pri tvorbe reformy?
Čím silnejší je náprotivok, tým viac musia menší držať spolu a mať jasno, čo chcú dosiahnuť. Začať hľadať spojencov v poslednej minúte je trochu neskoro. Všimnime si podmieňovací spôsob „by mohli spolupracovať...“ . O nič predsa nejde. Stretnutie sa skončilo, radi sme sa videli a robíme si ďalej svoje. Povesť o Svätoplukových prútoch už asi neplatí.
MALVÍNA GONDOVÁ
