Európska komisia zverejnila správu o fungovaní štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch. Slovenská republika je z hľadiska ich čerpania piata najhoršia.
Strategická správa o vykonávaní programov politiky súdržnosti v období rokov 2007 – 2013 zhromažďuje údaje z členských štátov. V rámci tejto sedemročnej periódy majú krajiny spolu investovať 347 miliárd eur, čo je 35% z celkového viacročného rozpočtu EÚ. Slúžia na to tri fondy – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond.
Z pohľadu tabuľky, ktorá porovnáva čerpanie 27 členských štátov, si podľa údajov z januára 2013 najlepšie počínali Íri, ktorí zaznamenali úroveň 60,1%. Päťdesiatpercentnú hranicu čerpania eurofondov zaznamenalo deväť krajín – Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko. Priemer EÚ pri čerpaní eurofondov dosiahol 42,4% z vyčlenenej sumy 347 miliárd eur.
Slovensko je však hlboko pod touto hranicou, s mierou čerpania eurofondov na úrovni 34,7% z celkovej sumy 8,29 miliardy eur určených na schválené projekty. Horšie sú na tom už len Rumuni (14,7%), Bulhari (26,7%), Malťania (29,8%) a Česi (29,9%).
Na základe informácií zväčša z konca roku 2011 Komisia konštatuje, že vďaka investíciám cez tri spomenuté fondy sa už dosiahol pokrok a zlepšila sa situácia mnohých občanov. Ako najväčšie úspechy uvádza, že o 1,9 milióna viac ľudí má v súčasnosti prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet, o 2,6 milióna viac ľudí je zásobovaných vodou a pre 5,7 milióna viac ľudí sú prínosom projekty v oblasti odpadových vôd.
V rámci programu TEN-T bolo vybudovaných 460 km ciest a 334 km železníc. Európsky sociálny fond pomohol nájsť prácu viac ako dvom miliónom ľudí. Podľa dostupných údajov bolo podporených viac ako 53-tisíc projektov v oblasti vývoja a technického rozvoja a 16-tisíc projektov medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami a tiež viac ako 53-tisíc začínajúcich podnikov.
Komisia však zároveň upozorňuje, že v najbližších mesiacoch sú od programov súdržnosti stále očakávané významné výsledky. Regióny a členské štáty musia podľa nej zdvojnásobiť svoju snahu a implementovať vybrané projekty do konca roka 2015 (pravidlo n+2). Zdôraznila však výzvy, ktoré bude treba prekonať. Jednak sa diskusie v súčasnosti sústreďujú najmä na budúce programy a tlak na národné financie môže v niektorých regiónoch spôsobiť ťažkosti pri získavaní spolufinancovania.
Poukázala tiež na značné meškanie v niektorých štátoch v oblastiach ako výskum a vývoj, budovanie železníc, IT služieb či energetiky. Krajiny sa podľa nej môžu v najbližších dvoch rokoch usilovať o preprogramovanie na zlepšenie absorpcie prostriedkov. Mali by byť však jasne orientované na maximalizovanie vplyvu na rast a zamestnanosť. (EurActiv/TASR)
