Živočíšna výroba, kedysi pýcha slovenského poľnohospodárstva a hlavný zamestnávateľ na vidieku, utŕžila v ostatných dvoch desaťročiach viacero rán; dalo by sa povedať, že až morových.
Ich výsledkom je drastický pokles stavov hospodárskych zvierat, výrazné zníženie zamestnanosti v tomto odvetví a strata sebestačnosti vo výrobe mäsa či mlieka.
A hoci je tento nelichotivý stav všeobecne známy, a nie je ani „objavom“ týchto dní, nikomu sa zatiaľ nepodarilo nájsť účinný recept aspoň na zastavenie úpadku živočíšnej výroby, nehovoriac už o jej vzkriesení.
Nedá sa pritom povedať, že by sa žiadne snahy v tomto smere nevyvíjali, či už zo strany štátnej správy alebo samosprávy, akurát, že v praxi ich – až na pár výnimiek - nebolo nejako zvlášť cítiť. Aj súčasné vedenie ministerstva pôdohospodárstva od svojho nástupu tvrdí, že jeho prioritou je revitalizácia živočíšnej výroby.
Zatiaľ sú to však stále iba slová a čas na záchranu sa pritom neúprosne kráti.
A aj z neho ešte ubrala biedna prvá kosba krmovín, klesajúca nákupná cena mlieka, rapídne zníženie podpôr na VDJ či predpoklad nižšej úrody obilia a tým i zvýšenia cien krmív.
ROMAN LETTRICH
