Často sme svedkami, že to, čo je v iných krajinách už samozrejmosťou, v štáte pod Tatrami si neraz len s ťažkosťami a kostrbato razí cestu na svet. Toto konštatovanie sa týka aj projektov a kampaní, zameraných na zvýšenie spotrebiteľského povedomia a na výchovu k spotrebiteľskému patriotizmu.
Rakúšania, ktorí, samozrejme, prešli po roku 1945 celkom iným vývojom ako bývalé Československo, majú už roky na označenie svojich kvalitných výrobkov osvedčené "Áčko"; navyše, zobrazené v národných farbách. V susednej Českej republike, s ktorou sa už vari môžeme porovnávať, pomerne dobre zapustila korene značka KlasA. A pokusov, ako oddeliť tovary, vyrobené na Slovensku, a zviditeľniť ich v očiach zákazníka, sme dnes svedkami aj v našej krajine.
S touto tradíciou už pred rokmi prišla Nadácia Slovak Gold, ktorá začala oceňovať slovenských výrobcov a ich špičkové výrobky. Len tak z voleja spomenieme, že veľmi dobre si v tejto „disciplíne“ počínali pivovarníci z topoľčianskeho Topvaru, ktorí v portfóliu nemali vari ani jediný výrobok, ktorý by sa nemohol pochváliť tým, že získal "slovenské zlato". Lenže kde už dnes pivovarníci z Topvaru sú... Zomlel ich nemilosrdný mlyn globalizácie, unifikácie a zefektívňovania výroby. A kdeže je dnes samotný Slovak Gold? Nie, ešte úplne neopustil scénu, ale už zďaleka nemá ten lesk ako v časoch, kedy tejto nadácii šéfoval bývalý novinár par excellence - a ako sa neskôr ukázalo - aj schopný manažér pán Jozef Sitko. Zdá sa nám, že Slovak Gold stráca dych tak, ako sa zo scény postupom rokov "vyparujú" aj mnohí slovenskí podnikatelia.
Vyslovene na potravinársky tovar je zameraná Značka kvality SK, ktorá sa zrodila pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a konkrétne ešte za prvého ministrovania pána Zsolta Simona. V istom slova zmysle to bolo a je jeho „milované dieťa“, lebo - a to sa nechceme nikoho dotknúť- ostatní ministri, ktorí ho na ministerskom stolci vystriedali, k tejto iniciatíve nijako osobitne nepriľnuli. Nuž a v neposlednom rade tu máme projekt, o ktorom sa v súčasnosti píše a hovorí vari najviac. Zväz obchodu a cestovného ruchu SR ako gestor relatívne nedávno odštartoval svoj vlastný projekt s názvom Kvalita z našich regiónov. A práve táto iniciatíva je v súčasnosti vari najviac na očiach tak novinárov ako aj širšej verejnosti.
Samozrejme, ponúka sa tu otázka, či tri viac menej rovnako zamerané iniciatívy nie sú na takú malú krajinu priveľa. A či by nebolo oveľa efektívnejšie sústrediť sily na jednu značku, aby sa zbytočne netrieštili sily, a aby sa nedezorientoval vo veci ešte aj tak málo zorientovaný slovenský spotrebiteľ... Je zrejmé, že ono známe „v jednote je sila“ by mohlo platiť aj v tomto prípade. Mohlo by, ale neplatí. Ťahúni spomenutých iniciatív zatiaľ nemôžu nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa na jednej univerzálnej národnej značke. Obrazne a ani doslova sa im stále nedarí "stretnúť sa na jednej lodi". Aj v tomto prípade však platí, že to, čo nie je dnes, môže byť realitou už zajtra. A kým sa to nepodarí, ešte stále je lepšie mať tri iniciatívy, zamerané na podporu spotrebiteľského patriotizmu ako keby nebola iniciatíva žiadna.
BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č. 19/2012
