Roľnícka strana Slovenska, Hnutie poľnohospodárov, Nová agrárna strana či Agrárna strana vidieka...
Nie je to dávno, čo sa tieto stavovské poľnohospodárske strany či hnutia, a predovšetkým ich ambiciózni protagonisti a agilní lídri, snažili aspoň ako tak mútiť vody aj v parlamentných voľbách.
Lenže - kdeže lanské snehy sú... S lídrami sa viac menej vyparili aj ponovembrové poľnohospodárske strany. Ich hnacie motory a mozgy pochopili, že pri stenčujúcom sa rozmere nášho poľnohospodárstva a pri klesajúcom počte ľudí, ktorí pracujú v chlebovom odvetví, nemajú čisto profesijné či dokonca stavovské politické strany vo voľbách žiadnu šancu.
A tak po roku 2006, kedy do parlamentu naposledy a neúspešne kandidovala už spomenutá Agrárna strana vidieka, sa situácia na politickej scéne vrátila viac menej do normálu. Poľnohospodári a vidiek majú kandidátov na poslancov v tzv. štandardných politických stranách.
Teraz ide len o to, aby tí kandidáti na poslancov z radov poľnohospodárov, ktorí sa po sobote ocitnú v poslaneckých laviciach, nezabudli, odkiaľ vyšli. Na začiatok by stačilo, keby sa držali zdravého sedliackeho rozumu.
BOHUMIL URBÁNIK
