Na jednej strane bieda, na druhej strane plytvanie – aj to vyplýva zo správy Európskeho parlamentu, podľa ktorej až polovica jedlých a nezávadných potravín z európskych domácností, supermarketov a reštaurácií končí v odpadkových košoch, zatiaľ čo takmer osemdesiat miliónov obyvateľov EÚ žije pod hranicou chudoby. Proti vyhadzovaniu potravín brojí nielen Európska únia, ale i Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Cieľ je jasný: obmedziť plytvanie, a to čo najskôr.
V čase, kedy je šestnásť miliónov ľudí v Európe závislých od potravinovej pomoci zo strany dobročinných organizácií sa v krajinách EÚ ročne vyhodí 89 miliónov ton potravín, čo je 179 kilogramov na osobu. Skutočné množstvo vyhodených potravín je pravdepodobne ešte vyššie, keďže v odhade sa nepočíta s plytvaním na úrovni produkcie. Podľa správy Európskeho parlamentu by toto číslo mohlo za najbližších osem rokov stúpnuť o štyridsať percent, a mohlo by sa tak vyšplhať až na 126 miliónov ton – práve preto europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby čo najrýchlejšie prijala stratégiu, ako zamedziť plytvaniu potravinami.
„Najväčším problémom v budúcnosti bude uspokojiť rastúci dopyt po potravinách, ktorý prevýši dodávky. Už si nemôžeme dovoliť nečinne sledovať, ako sa plytvá jednoznačne jedlými potravinami. Je to otázka etiky, ale tiež ekonomický a sociálny problém s obrovskými dôsledkami pre životné prostredie,“ uviedol poslanec Európskeho parlamentu Salvatore Caronna. „Lopta je teraz na strane Európskej komisie. Neočakávame nič menej ako presvedčivú stratégiu EÚ, ktorá nasmeruje všetkých dvadsaťsedem členských štátov na cestu systematického riešenia tohto problému,“ dodal.
Hlavný podiel viny padá v tomto smere na domácnosti. Tie sú zodpovedné až za 42 percent potravinového odpadu, pričom dvom tretinám z toho by sa dalo zabrániť. Výrobcovia sa na vyhadzovaní potravín podieľajú 39 percentami, sektor pohostinstva štrnástimi percentami a predajcovia piatimi percentami. Keďže potravinami sa plytvá na všetkých úrovniach – u producentov, spracovateľov, predajcov aj prevádzkovateľov reštaurácií, poslanci volajú po koordinovanej stratégii, ktorá by obsahovala celoeurópske i národné opatrenia na zlepšenie efektívnosti celého dodávateľského potravinárskeho reťazca.
Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali radikálne opatrenia, a aby do roku 2025 zredukovali množstvo vyhodených potravín o polovicu. Aké konkrétne kroky by k tomu mali viesť? Riešením by mali byť kampane na európskej a národnej úrovni, zvyšujúce informovanosť verejnosti o spôsoboch, ako hospodárne narábať s jedlom. Členské štáty by okrem toho mali v školách zaviesť vzdelávacie programy o tom, ako potraviny skladovať, variť a ako likvidovať odpad. Podľa poslancov by mal byť rok 2013 vyhlásený za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami, čo by malo zvýšiť celkové povedomie o tomto probléme.
Ďalším praktickým riešením by podľa Európskeho parlamentu bolo zavedenie dvojitej doby trvanlivosti: jedna by udávala, dokedy sa potravina môže predávať, a druhá to, dokedy sa môže konzumovať. Najprv ale treba zaistiť, aby spotrebitelia dobre porozumeli rozdielom medzi v súčasnosti používanými označeniami: nápis „Minimálna trvanlivosť do“ odkazuje na kvalitu potravín, kým nápis „Spotrebujte do“ je spojený s bezpečnou spotrebou.
Aby si spotrebitelia mohli kúpiť také množstvo potravín, aké reálne spotrebujú, mali by výrobcovia ponúkať produkty v balení rôznych veľkostí. Obaly by mali byť navrhnuté tak, aby lepšie uchovávali potraviny. Verejné inštitúcie by mali uprednostňovať zodpovedných dodávateľov: pravidlá pre verejné zákazky na pohostinské služby by mali byť upravené tak, aby zvýhodňovali dodávateľov, používajúcich miestne produkty a zabezpečujúcich bezplatné rozdelenie nespotrebovaných potravín medzi chudobnejších občanov alebo potravinové banky.
Problémom, spojeným s plytvaním potravinami sa zaoberá aj Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Tá vypočítala, že spotrebitelia v bohatých štátoch vyhodia 220 miliónov ton jedla ročne, čo sa rovná celkovej produkcii potravín v oblasti sub-saharskej Afriky. Ceny potravín pritom lámu rekordy a jedna miliarda ľudí na Zemi trpí podvýživou.
Nehospodárnosť pri nakladaní s potravinami je významnou témou aj vo Veľkej Británii, kde štátne orgány v spolupráci so samosprávou a s neziskovým sektorom systematicky pracujú na redukci plytvania. Ich iniciatíva už prináša výsledky: podľa aktuálnych údajov v roku 2010 skončilo vo V. Británii v koši 7,2 milióna ton potravín, kým v rokoch 2006/2007 to bolo až 8,3 tony.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
