Ako sme už v našich novinách viac ráz uviedli, od 1. 1. 2012 došlo vo výrobe vajec, presnejšie v podmienkach, za akých sa vajcia produkujú, k výraznej zmene. Po tomto termíne mali byť v Únii vajcia ako v najnižšom možnom štandarde produkované v tzv. obohatených klietkach. Taký bol zámer únie. Aká je však teraz, na prelome rokov 2011 a 2012, holá realita?
„Áno, taký bol zámer, ale realita je úplne iná. Niektoré členské krajiny Európskej únie aj napriek tomu, že mali na potrebné technické úpravy dostatok času, sa tejto problematike vôbec nevenovali a spoliehali sa na to, že si vylobujú ďalší odklad“, uviedol pre Roľnícke noviny Ing. PAVOL FRIČ, manažér výroby kŕmnych zmesí vo firme BEGOKON, p.v.o.d., Veľký Krtíš, a dodal: „Napríklad v Grécku je situácia taká, že 90 percent klietkových chovov je v neobohatených klietkach. Ďalší veľkí hráči na trhu, Španielsko a Francúzsko, tiež prevádzkujú značný počet neobohatených klietok. Našich chovateľov ale najviac trápi fakt, že naši susedia, Maďarsko a Poľsko, tiež zaostávajú v prechode na neobohatené klietky. A práve tu sa začína náš problém.“
Čo to spôsobí našim chovateľom?
V tejto súvislosti sme sa P. Friča spýtali, čo môže nedodržanie pôvodného zámeru spôsobiť tým slovenským chovateľom nosníc, ktorí poslúchli slovo Únie a prispôsobili sa novým štandardom.
„Prechod na obohatené klietkové chovy stál našich chovateľov nemalé finančné prostriedky, ktoré museli investovať do novej technológie. Nešlo len o technické a technologické úpravy, ale i o stavebné úpravy celých objektov. Tí, čo tieto úpravy nerealizovali, v podstate ušetrili finančné prostriedky, a aj naďalej budú konkurovať producentom, ktorí tak urobili. Lenže nesvedomití producenti budú vyrábať slepačie vajcia podstatne lacnejšie. V tomto spočíva nerovnoprávnosť a nespravodlivosť v agrárnom sektore EÚ. O tejto nespravodlivosti by sa dalo debatovať dlho, veď prakticky v každom sektore poľnohospodárskej výroby existuje príklad pre nerovnaké podmienky v podnikaní; rovnaká štartová čiara skrátka chýba“, reagoval P. Frič.
Nedalo nám, aby sme nezaviedli reč na to, ako by sa prípadne dali eliminovať problémy, ktoré vzniknú z dôvodu nedodržania tohto zámeru zo strany producentov vajec v niektorých okolitých krajinách, najmä v Poľsku a v Maďarsku...
„O Maďarsku nemám presnejšie informácie, ale Poľsko údajne chystá opatrenia pre tých výrobcov, ktorí neprešli na obohatené klietky. Údajne ide o to, že títo producenti budú musieť označovať nimi vyprodukované vajcia ešte bodkou k značke 3 (čo je označenie pre produkciu vajec z klietok); produkciu budú môcť predávať iba priamemu, konečnému spotrebiteľovi, čo je však podľa môjho názoru pri takých veľkých množstvách prakticky nerealizovateľné, a do tretice - svoju produkciu nebudú môcť vyvážať do iných členských krajín EÚ. Práve toho sa producenti na Slovensku a v Čechách obávajú najviac, pretože po novom roku automaticky vznikne na trhu vajec s veľkou pravdepodobnosťou pretlak ponuky nad dopytom. Očakávame, že poľskí producenti sa budú snažiť umiestniť nimi vyprodukované vajcia práve na našom a na českom trhu“, podotýka P. Frič.
Naši producenti sa teda zrejme ocitnú v neľahkej situácii. Preto sme sa manažéra výroby kŕmnych zmesí vo firme BEGOKON spýtali, ako by podľa jeho názoru mohla poctivým a disciplinovaným slovenským producentom aspoň na prechodný čas pomôcť naša exekutíva, predovšetkým rezortné ministerstvo, Štátna veterinárna a potravinová správa SR či nebodaj vláda SR...
„ŠVPS môže v tomto štádiu pomôcť hlavne tým, že sa zameria na kontrolu vajec, dovážaných na Slovensko, pretože ako hovorím, každý rok vždy v januári nastáva pretlak ponuky nad dopytom, a teraz sa očakávajú ešte väčšie tlaky z toho dôvodu, že okolité štáty, ktoré neinvestovali do obohatených klietok, budú mať veľké množstvá takýchto lacnejšie vyrobených vajec. V tejto súvislosti považujem za sporné i riešenie s označovaním vajec, pochádzajúcich z neobohatených klietok. Zo skúseností dobre vieme, že najmä poľský podnikateľ je nevyspytateľný. Kto ho prinúti, aby sám označoval takto vyprodukované vajcia?“, položil si rečnícku otázku P. Frič.
A čo bude konkrétne pre firmu BEGOKON znamenať skutočnosť, že viacerí jej konkurenti, predovšetkým z Poľska, Maďarska, ale aj z ďalších 11 štátov únie, sa neprispôsobili novým podmienkam, a vajcia produkujú takpovediac po starom?
„Nielen pre nás, ale i pre ostatné firmy, ktoré sa prispôsobili novým podmienkam, to znamená ohrozenie, pretože podnikateľské prostredie je značne deformované - podnik, ktorý investoval do zmeny technológie, bude mať určite vyššie výrobné náklady na jedno vajce. A najmä v tomto období, kedy je prebytok vajec na trhu, reálne hrozí, že taký podnik bude vyrábať so stratou. So stratou bude možno vyrábať do júla 2012, dokedy má 13 štátov EÚ dočasnú výnimku. A čo sa bude diať po tomto dátume? Nuž, nebude sa diať nič. Tie členské štáty, ktoré to nestihli doteraz, nestihnú to ani potom, nakoľko možnosti technických firiem, ktoré realizujú prestavbu technológie, nie sú také rozsiahle, aby modernizáciu do tohto dátumu stihli. Vedia to všetci odborníci, pôsobiaci v odvetví, a vedia to i úradníci v EÚ. Skutočné riešenie týchto problémov sa tak neustále odďaľuje“, nazdáva sa P. Frič.
Meškajúci budú zvýhodnení
Môže byť zvýhodnenie meškajúcich producentov vajec z titulu toho, že na rozdiel od poctivých výrobcov neinvestovali do nových technológií, natoľko výrazné, že budú poctivých producentov masívne vytláčať z trhu? A môže táto nerovnosť v chovateľských podmienkach a v investičnom zaťažení viesť dokonca k tomu, že niektorí poctiví chovatelia nosníc na svoju disciplinovanosť doplatia natoľko, že bude ohrozená samotná existencia ich firiem? Aj to boli otázky, ktoré sme položili manažérovi výroby kŕmnych zmesí vo firme BEGOKON, p.v.o.d. Veľký Krtíš.
„Momentálne asi nikto nedokáže povedať, ako bude presne vyzerať situácia v najbližších dňoch. Je veľmi pravdepodobné, že vajec na trhu bude prebytok, a že podnikateľské subjekty najmä v Poľsku, sa budú snažiť umiestniť ich na trhu za každú cenu. Veľké potravinárske reťazce (TESCO, HYPERNOVA, ...) vydali vyhlásenie, že budú kupovať iba vajcia z obohatených a podstielkových chovov. Niektorí neprispôsobivší sa výrobcovia sa zrejme budú snažiť zavádzať odberateľov pri označovaní vajec. Veterinári hovoria, že budú chodiť na kontroly, ale nám nepomôže, keď budú chodiť na kontroly do našich chovov, a pritom cez hranice pôjde kamión za kamiónom s poľskými vajíčkami z neobohatených klietok. Dobre predsa vieme, ako sa na náš trh vozili „odpadové“ kurčatá z Francúzska, a tomu nezabránil nik. Preto sa pýtam, ako by sme mohli zabrániť ešte oveľa väčšiemu tlaku? Naši veterinári určite nebudú stáť na hraniciach, to ani nemôžu, a ak sa k nám vo veľkom množstve dostanú vajcia z neobohatených chovov, spôsobí nám to veľké problémyô, konštatuje na záver P. Frič a dodáva, že niektorí naši výrobcovia radšej skončili s podnikaním v tejto oblasti, kým tí ostatní sa prispôsobili požiadavkám Bruselu. Lenže práve oni sa v súčasnosti stávajú ohrozeným podnikateľským druhom.
