Na začiatku minulého roku sme písali, že poľnohospodári aspoň v kútiku duše dúfajú, že sa po dvoch biednych rokoch konečne dočkajú roka, na ktorý nebudú musieť v decembri nadávať.
. Po uplynutí dvanástich mesiacov možno konštatovať, že to ich „tajné“ želanie sa nakoniec naplnilo. Vlani totiž Slovensko po dvoch rokoch konečne nezasiahli nepriaznivé poveternostné okolnosti, napríklad povodne alebo sucho, a tak najmä vďaka dobrým úrodám (a ešte lepším nákupným cenám) zrnín a olejnín vykáže slovenské poľnohospodárstvo za minulý rok zisk.
„S vlaňajškom môžem byť spokojný. Ak by aj tento rok bol aspoň taký dobrý, bolo by to super,“ povedal nám Ing. Ján Jelen, súkromne hospodáriaci roľník z Novej Dediny v okrese Levice.
Ján Jelen obhospodaruje 550 hektárov ornej pôdy na ktorej pestuje pšenicu, jačmeň, repku, slnečnicu a kukuricu. „V prípade všetkých plodín som vlani dosiahol veľmi slušné výnosy. Podpísali sa pod to jednak priaznivé klimatické podmienky, ale aj to, že som sa nemusel obmedzovať pri vstupoch a tak rastliny či pôda dostali to, čo bolo treba. A keďže výborné boli aj ceny, tak sa naozaj nemôžem sťažovať. Dokonca aj na parcelách, ktoré v predchádzajúcich dvoch rokoch boli pod vodou, som tento raz dosiahol slušné úrody,“ dodáva.
„Z pohľadu úrod rastlinných komodít a nákupných cien bol rok 2011 mierne nadpriemerný. Predpokladám, že súčasný, pomerne stabilný stav, sa udrží minimálne do nasledujúcej žatvy. Aspoň zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa malo niečo radikálne zmeniť,“ konštatuje Ing. Marian Uhrík, predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.
Hoci je Slovensko rozlohou malá krajina, vyznačuje sa naozaj veľkou rozmanitosťou pôdno – klimatických podmienok, čo potom spôsobuje značné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To sa potvrdilo aj v minulom roku, keď nie všetci poľnohospodári mohli vysloviť spokojnosť s dosiahnutými úrodami.
„Minulý rok by som označil skôr za slabší ako lepší. Náš región totiž v prvom polroku postihlo dlhotrvajúce sucho, čo malo negatívny dopad predovšetkým na repku. Potom sme mali zasa dlhotrvajúce dažde, ktoré nám pokazili žatvu a znížili kvalitu obilia. S vlaňajšou úrodou teda nemôžeme byť veľmi spokojní,“ hovorí Ing. Peter Hudák ml., generálny riaditeľ spoločnosti AGRO – MOLD v Moldave nad Bodvou (okres Košice – okolie).
Ako ďalej dodáva, neradostná situácia prevláda aj v živočíšnej výrobe, keďže nákupné ceny ošípaných i mlieka sú stále nízke. „Aj vlani, teda prakticky už štvrtý rok za sebou, sme museli pokračovať v úsporným opatreniach. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa v novom roku z tohto pohľadu mohlo niečo zmeniť k lepšiemu. Ja osobne neočakávam v blízkom období žiadny rozvoj, skôr recesiu,“ uviedol P. Hudák.
Marian Uhrík tiež priznáva, že ani výrobcom kŕmnych zmesí sa vlani nepodarilo naplniť ich želania a snahy ohľadom živočíšnej výroby, keďže stavy hospodárskych zvierat stagnovali, respektíve sa mierne znížili. „Vlaňajšia produkcia kŕmnych zmesí sa teda udržala na úrovni roku 2010, čo predstavuje 650- až 660-tisíc ton,“ pripomína M. Uhrík s tým, že v prípade poddimenzovanej živočíšnej výroby by sa už žiadala radikálna zmena.
„Revitalizácia živočíšnej výroby si však vyžaduje veľkú ofenzívu na všetkých frontoch. Keby sme vyrábali aspoň toľko mlieka a mäsa, koľko treba na zabezpečenie našej sebestačnosti, tak by sa súčasné stavy zvierat a tým aj výroba kŕmnych zmesí zvýšili o sto percent. Teraz ideme totiž doslova na polovičný plyn,“ dodáva M. Uhrík.
A aký bol rok z pohľadu chovateľov ošípaných, ktorí v predchádzajúcich rokoch zaznamenali výrazný ústup z pôvodných pozícií? „Z pohľadu chovateľov ošípaných by som hodnotenie uplynulého roku rozdelil na dve časti. V prvom polroku sa chovatelia ocitli v obrovských problémoch, pretože jednak výrazne – asi o 20 percent – vzrástli ceny krmív, a zároveň v dôsledku dioxínovej aféry klesli nákupné ceny ošípaných hlboko pod výrobné náklady. Priemerná nákupná cena za prvých šesť mesiacov minulého roku dosiahla len 1,11 eura za kilogram živej hmotnosti. Našťastie, druhý polrok bol priaznivý z hľadiska cien kŕmnych zmesí i vývoja nákupných cien. Druhý polrok bol dokonca taký dobrý, že chovateľom vykompenzoval straty z toho prvého. A hoci definitívne údaje ešte nie sú k dispozícii, predpokladám, že priemerná nákupná cena za celý rok 2011 dosiahne okolo 1,22 eur za kilogram, čo je o jedenásť centov viac ako v roku 2010. Potešujúce je tiež to, že podľa názoru rôznych expertov a analytikov by nákupná cena ošípaných nemala klesať ani v tomto roku, skôr naopak, mohla by sa ešte zvýšiť,“ konštatuje MVDr. Andrej Imrich, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo.
Zároveň dodáva, že pokiaľ ide o počty ošípaných, vlani došlo k miernemu, asi trojpercentnému poklesu stavov. Ku koncu uplynulého roku sa na Slovensku chovalo asi 665-tisíc ošípaných, z toho zhruba 38-tisíc prasníc. Naša sebestačnosť vo výrobe bravčového mäsa sa tak naďalej pohybuje pod úrovňou 40 percent.
„Z celkovej ponuky bravčového mäsa či výrobkov v našich obchodoch len 20 – 25 percent pochádza z domácich chovov, pretože 40 až 50 percent našich ošípaných sa predáva do zahraničia. Dôvod je jednoduchý, zahraničné bitúnky platia lepšie, no najmä, na Slovensku funguje už len jeden väčší bitúnok na ošípané. Naši najväčší spracovatelia radšej dovážajú mäso zo zahraničia. Zväčša však ide o mrazené mäso zo starších zásob a až 60 percent z celkového dovozu tvoria takzvané výrobné, čiže menej hodnotné, no lacné mäsá,“ pripomína A. Imrich.
