Pozornosť poľnohospodárskej verejnosti, a i nás, agrárnych novinárov, v uplynulom roku v pozitívnom zmysle slova svojimi vystúpeniami neraz upútal v hierarchii nateraz druhý muž slovenského agrárneho rezortu. Aj preto sme sa rozhodli, že práve s ním urobíme koncoročný, takpovediac, bilančný rozhovor, ktorým nielenže dáme pomyselnú bodku za odchádzajúcim rokom, ale aspoň trochu sa pokúsime nahliadnuť aj za oponu dní, týždňov a mesiacov, čo nás ešte len čakajú. Na otázky Roľníckych novín dnes odpovedá MVDr. Gabriel CSICSAI, štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Pred nástupom na MP RV SR ste pôsobili v prvovýrobe. Stále k nej máte blízko. Ako by ste teda zhodnotili rok 2011 z pohľadu poľnohospodárskej prvovýroby?
„Klimatické podmienky v roku 2011, až na koncoročné sucho, ktoré zdecimovalo repku, nám, prvovýrobcom, celkom priali, aspoň čo sa týka tohoročnej úrody. Hektárové úrody v rastlinnej výrobe boli vcelku uspokojivé. Vysoké nákupné ceny, pretrvávajúce ešte z roku 2010 síce s výnimkou repky poklesli, ale výrazne sa neprepadli. Povedal by som, že ceny boli, našťastie, reálne, nakoľko ani v poľnohospodárstve žiadny extrém dlhodobo nie je dobrým faktorom, a práve volatilita cien agrárnych komodít je jedným z rizikových faktorov. V živočíšnej výrobe bola situácia podobná; nákupne ceny nevykazovali väčšie výkyvy, čo je predpokladom pre udržanie produkcie. Napriek tomu sme zaznamenali istý pokles celkového počtu dojníc, ktorý súvisí najmä s nepriaznivým rozpočtom voči tomuto odvetviu. Takže summa summarum, s odchádzajúcim rokom nám treba byť do určitej miery spokojní, a prajme si, aby to nebolo horšie...“
Čo bolo podľa vášho názoru najpozitívnejším momentom roku 2011 v poľnohospodárstve na Slovensku?
„Zverejnenie návrhu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ dodnes vyvoláva veľmi kontroverzné názory. Samozrejme, každý ho prioritne posudzuje z vlastného hľadiska, teda aj podľa toho, ako si v minulosti nastavil stratégiu svojho podniku. Odhliadnuc od osobných záujmov vnímam základné priority SPP do budúcnosti pozitívne. Jej priority, ktoré vyplývajú z opatrení - ako tvorba nových pracovných miest, podpora zamestnanosti, snaha o trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a podpora vidieka - môžu pomôcť slovenskému agrárnemu sektoru.
Samozrejme, je nevyhnutné, aby vedenie rezortu, ktoré nastúpi po voľbách, malo ucelený, jasný a podľa možnosti aj s odbornou verejnosťou prekonzultovaný a ňou podporovaný koncept poľnohospodárstva na roky 2014 až 2020. Ďalej je nevyhnutné, aby správne bolo aj personálne obsadenie vedenia rezortu, ktoré by dokázalo na drobné rozmeniť to, čo nám dnes koncept SPP umožňuje. Treba si uvedomiť, že EÚ do značnej miery funguje na princípe: Čo si dokážeš vybojovať a vyargumentovať, to budeš mať.“
A čo by sa dalo označiť za neúspech končiaceho sa roku 2011?
„Podobne ako počas uplynulých vyše 20 rokov, vedenie ministerstva nedokázalo vysvetliť – a ani sa o to veľmi nesnažilo – princíp dotácií v poľnohospodárstve. A to ani verejnosti, ani politickým partnerom. Stále sa vedú populistické diskusie - čo, samozrejme, škodí poľnohospodárom - o nepotrebnosti finančnej podpory, a dokonca sa rozpráva o „čiernej diere“ rozpočtu; o tom, že jednoduchšie je všetko dovážať. Je to demagógia, ktorá, myslím si, vyplýva z neznalosti situácie. Naše dotácie boli prerokované pri našom vstupe do EÚ.Výpočty vychádzali z toho, že ak má výroba na Slovensku v 7-ročnom plánovacom období trvalo fungovať a má byť konkurencieschopná aj voči starým členským štátom, každý rok potrebujeme pomoc v danej vyjednanej výške. Na konci obdobia, teda v roku 2013, dosiahneme úroveň starých členských štátov, a potom už nebudeme potrebovať a ani nebudeme mať nárok na podporu zo štátnych zdrojov.
Znižovaním, respektíve „odseknutím“ dohodnutých domácich podpôr sa prerušuje tento proces transformácie poľnohospodárskej výroby, následkom čoho bude nepripravenosť agrárneho sektora na obdobie novej SPP. Je to niečo také, ako keby sa zahraničnému investorovi vyplatila len čiastka z dohodnutého investičného stimulu s odôvodnením, že v štátnom rozpočte je diera. Poľnohospodárske podniky vo vedomí, že dostanú niektoré dotácie, zaviazali sa udržať výrobu po dobu prechodného obdobia. Teraz sú v situácii, že očakávanú podporu nedostanú, ale svoje záväzky musia aj naďalej plniť, a popri tom sú zhruba len v polovici transformačného procesu.“
Čo je podľa vášho názoru kľúčovým a dlhodobým problémom poľnohospodárstva na Slovensku?
„Kľúčovým problémom ostáva kapitálová poddimenzovanosť podnikov; po slovensky povedané sú to peniaze, ktoré chýbajú na investície. Prvých 15 rokov po zmene režimu sa agrárny sektor boril s vyjasňovaním majetkových vzťahov. Najprv nasledovala divoká privatizácia slovenského poľnohospodárstva, následne padali družstevné poľnohospodárske podniky, ktoré sa nezbavili socialistických foriem, čo spôsobilo veľký únik finančných prostriedkov z rezortu, ktoré nám dnes chýbajú. Nové, moderné technológie vidíme, žiaľ, väčšinou v podnikoch so zahraničnou účasťou, ktoré vďaka kapitálu dokázali v plnej miere využiť možnosti na modernizáciu technológie z fondov EÚ.V posledných rokoch sa v poľnohospodárstve objavil veľkokapitál, ktorý začína skupovať, investuje, a tak vznikajú agrárne megapodniky. Takže o budúcnosť veľkých podnikov nemám obavy.
Nedostatok voľných finančných zdrojov postihuje skôr malé a stredné podniky. Ak tieto firmy neprijmú rýchle rozhodnutia, ako riešiť technologické inovácie, postihnú ich ťažké roky. Situácia je vážna, nakoľko okolo 75 až 80 percent podnikov na Slovensku patrí práve do tejto kategórie. Jedinou, ale aj reálnou cestou pre ne je vytvorenie odbytových družstiev a odbytových združení, aby mohli konkurovať veľkopodnikom. Za ďalší problém považujem chaos v koncepcií poľnohospodárstva, ktorej tvorba závisí nielen od politických strán, ovládajúcich rezort, ale dokonca aj od osoby aktuálneho ministra pôdohospodárstva. Neexistuje dlhodobá stratégia rozvoja poľnohospodárstva, ktorá by bola platná minimálne 10 až 15 rokov, a ktorá by bola vypracovaná na báze potrieb a možností všetkých zúčastnených subjektov, teda „hráčov“ v agrárnom rezorte, a to aj ich participáciou na tvorbe, a samozrejme, s ich podporou. Stratégia musí byť v každom prípade širokým konsenzom, a dovolil by som si vyrieknuť aj kacírsku myšlienku – mala by spočívať na výhradne odborných základoch, zbavených politického nánosu.“
Ako by sa dal tento problém riešiť?
„Som presvedčený, že mnou definované problémy nie sú neriešiteľné. Na niektorých už pracujeme, prvé kroky pri tvorbe stratégie sa už uskutočnili. Ostatné závisí len od ľudí, politikov, politických strán, a od toho, či reálne chcú pomôcť slovenskému poľnohospodárstvu.“ Na post štátneho tajomníka MP RV SR ste v lete roku 2010 určite nastupovali s viacerými plánmi a predsavzatiami. Čo z nich sa vám doteraz podarilo splniť? „Myslím si, že na takýto post nastupuje s predsavzatiami každý človek. Ak by to tak nebolo, bolo by to zle. Ale zároveň málokto ráta s tým, že po necelom roku a pol musí svoju misiu ukončiť. A v tom je kameň úrazu, nakoľko naše „plánovacie obdobie“ bolo 4 roky, a za necelý rok a pol sa všetko nedalo stihnúť.
Prijať či neprijať túto funkciu – to bola pre mňa ozajstná dilema. Na jednej strane sme mali rozbehnuté transformačné procesy doma, v podniku, čo ma nabádalo k tomu, aby som zostal. Na druhej strane som si uvedomil, že pravidlá na ďalšie 7-ročné obdobie sa tvoria práve teraz. Prioritu dostalo ustráženie SPP, aby sme v budúcnosti aj my, poľnohospodári na Slovensku, mohli pracovať v spravodlivejších podmienkach. Hlavné princípy novej SPP sú hotové a zverejnené; myslím si, že radikálne sa už meniť nebudú. A nech hocikto hovorí hocičo, pre poľnohospodárov, ktorí chcú pracovať, pestovať, chovať, majú cit pre prírodu, a pre ľudí žijúcich na vidieku, pre ľudí, pre ktorých byť poľnohospodárom je poslaním a životným štýlom, a nesnažia sa len o čerpanie dotácií, prináša nový návrh SPP pozitíva. Samozrejme, ešte je nutné ustrážiť niektoré detaily, ktoré sa týkajú SR, ale to už bude parketou nového vedenia agrárneho rezortu.“
Vašou parketou - aj s ohľadom na vaše vzdelanie a predchádzajúcu prax - je najmä živočíšna výroba. Práve toto odvetvie je už dlhší čas v útlme. Ako by sa podľa vás dalo toto odvetvie oživiť a čo najskôr naštartovať k opätovnému rastu?
„Musíme si uvedomiť, že aj poľnohospodárstvo je trhovo orientovaný sektor, a keď podnikateľ niečo produkuje, musí vedieť produkovať zisk. Nemôžeme nikoho nútiť, aby robil niečo, čo nechce, alebo aby vyrábal stratu. Navyše, je všeobecne známe, že živočíšna výroba je tým náročnejším odvetvím agrárneho sektoru: vyžaduje si 365 pracovných dni v roku, veľké investície do technológií, do základného stáda, môžu ju postihnúť veľké riziká, vyplývajúce z volatility cien vstupov ale aj výstupov; návratnosť v tomto odvetví neraz predstavuje 5 a viac rokov.
Ako som už spomenul, do momentu, kedy bude uplatnená nová SPP, mnohé podniky nestihnú zmodernizovať svoje technológie, takže východisková pozícia živočíšnej výroby je dosť ťažká. Je potrebné za každú cenu podporiť dokončenie procesu modernizácie chovateľských technológií, či už ide o veľké dobytčie jednotky alebo o bankové garancie , a v rámci novej SPP treba vyjednať zvýšenie objemu financií pre citlivé oblasti zo súčasných 5 percent na aspoň 15 percent.“
V marci 2012 nás čakajú predčasné voľby. Ak sa vám po tomto termíne opäť naskytne príležitosť pôsobiť na riadiacom poste na MP RV SR, prijmete takú ponuku?
„Nerád špekulujem v štýle „čo by bolo, keby bolo“... Počkajme si na 10. marec 2012, a potom uvidíme. Pravdou je, že veľa vecí zostalo nedokončených, a teda je čo naprávať. A ja nemám vo zvyku vykonávať prácu len na polovicu alebo ju nedokončiť.“
Čo by ste zaželali poľnohospodárom na Slovensku do Nového roku 2012?
„Aby rok 2012 nebol horší, ako rok, ktorý sa práve končí, prajem im bohatú úrodu, dobré ceny, veľa zdravia a šťastia pri hospodárení, aby dokázali zrealizovať svoje ciele a predsavzatia. A samozrejme, všetkým želám šťastné, veselé a pokojné sviatky.“
