Záver roka sa už tradične spája aj s bilancovaním toho, čo sa v uplynulých mesiacoch podarilo, prípadne nepodarilo, aby človek vedel, na čom vlastne je a čo si môže v budúcnosti dovoliť.
Bilancovaniu na prelome rokov sa, pravdaže, nevyhnú ani poľnohospodári. Ich hodnotenie roka závisí od viacerých faktorov, pričom viaceré z nich – v prvom rade klimatické podmienky - nedokážu ovplyvniť. Avšak bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, aj ich podnikanie sa koniec – koncov musí od niečoho odvíjať.
Aký bol teda poľnohospodársky rok 2011? V prvom rade treba konštatovať, a v tom sa zhodnú asi všetci, že bol lepší ako roky 2010 či 2009. A hoci ekonomické výsledky v tejto chvíli ešte nemôžu byť známe, všetko nasvedčuje tomu, že poľnohospodárske odvetvie vykáže za tento rok kladný hospodársky výsledok. To by znamenalo výrazný posun vpred oproti roku predchádzajúcemu, kedy odvetvie vykázalo stratu vo výške 41,7 milióna eur.
Keďže agrárne podpory sa medziročne nezvýšili, zlepšenie hospodárskeho výsledku chlebového odvetvia ide na vrub vyšších príjmov. Konečné údaje za rok 2011 síce ešte nie sú k dispozícii, ale veľkú vypovedaciu hodnotu majú aj údaje za prvé tri štvrťroky. A ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, za prvých desať mesiacov tohto roka sa ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne zvýšili o 22,5 percenta, z toho ceny rastlinných komodít o 34,6 percenta a ceny živočíšnych výrobkov o 11,3 percenta.
Pokiaľ ide o tržby, poľnohospodári by teda mohli byť spokojní asi ako už dávno nie. A zrejme aj sú, pretože v odvetví už dlhšiu dobu badať neobvyklý pokoj...
Na druhej strane, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Ani zvýšené príjmy totiž nemôžu zakryť skutočnosť, že celkový úpadok nášho poľnohospodárstva sa stále nepodarilo zastaviť. Podiel agrárneho odvetvia na HDP naďalej klesá, rovnako ako počet ľudí pracujúcich v tomto odvetví – počet zamestnancov v poľnohospodárstve, lesníctve a rybnom hospodárstve sa podľa ŠÚ SR v tomto roku medziročne zníži zo 75- tisíc na 71 400. A nečudo, veď kým priemerná mzda v agrárnom odvetví dosiahla za prvých desať mesiacov 600 eur, tak priemerná mzda v národnom hospodárstve sa pohybovala na úrovni 765 eur...
Osobitnou kapitolou je živočíšna výroba, ktorej rozmer sa neustále znižuje. Kým v roku 2003, teda pred našim vstupom do EÚ, tržby za živočíšne výrobky predstavovali v prepočte 819 miliónov eur, vlani to bolo len 590 miliónov eur. Nádej, že sa to v tomto roku zlepší, je pritom minimálna, pretože objem výroby naďalej klesá.
Ako vyplýva z poslednej Situačnej a výhľadovej správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP), stavy zvierat a tým aj produkcia mäsa či mlieka sa medziročne opäť znížia. Kým na konci uplynulého roku sa na Slovensku chovalo 687 300 ošípaných (z toho 41-tisíc prasníc), ku koncu tohto roka by to malo byť len 627-tisíc ošípaných, z toho 38-tisíc prasníc. Naša závislosť na dovoze bravčového mäsa sa teda neustále prehlbuje.
Oveľa lepšia situácia nie je ani v prípade chovu hovädzieho dobytka, ktorého stavy by sa v tomto roku mali podľa odhadov VÚEPP medziročne znížiť o vyše 3-tisíc kusov – z vlaňajších 467 100 na tohtoročných 464-tisíc zvierat. Počty dojníc by pritom mali medziročne klesnúť až o 4 500, na 157-tisíc kusov. Ani zvýšená úžitkovosť tak nezabráni poklesu výroby mlieka, ktorá by v tomto roku mala dosiahnuť len niečo vyše 900 miliónov ton.
Jedinou svetlo výnimkou je chov oviec, kde naďalej zaznamenávame rastúcu tendenciu, a v tomto roku by sa počty týchto zvierat mali medziročne zvýšiť o 2,7 percenta, na 405-tisíc zvierat.
