Naši starí otcovia a praotcovia na vtedy takmer výhradne rurálnom Slovensku neveľmi dôverovali spolkom.
Nie náhodou svoju životnú filozofiu pretavili do okrídleného príslovia: Spolky -
čertove volky.
My sme však už celkom iní. Najmä za ostatných 20 rokov sa v pôdohospodárskom odvetví vyrojilo spolkov, zväzov, združení a komôr viac ako dosť.
V aktuálnom a určite nie úplnom adresári som ich narátal viac ako pol stovky. Niet sa veľmi čo čudovať, veď len komory máme v agrárnom a potravinárskom odvetví tri... A k tomu aj dva spolky súkromne hospodáriacich roľníkov a vlastníkov pôdy...
Štatistické údaje a komentáre veci znalých ľudí hovoria o tom, že rozmer nášho poľnohospodárstva sa v ostatných rokoch skôr stráca. Na počte spolkov, zväzov, únií, združení, atď. sa však táto skutočnosť príliš neprejavila.
Samozrejme, nebolo by na tom nič zlé, keby viaceré z týchto spolkov nejestvovali len z vôle svojich predsedov. A často aj dosť formálne; menej v reálnom živote, a viac na papieri.
Lepšie (radšej) menej, ale lepšie, napísal kedysi klasik. Na slovenskom vidieku túto myšlienku už roky vyjadrujeme slovami: Menej býva niekedy viac.
BOHUMIL URBÁNIK
