V Bratislave sa v tento utorok uskutočnila prvá tlačová beseda Občianskeho združenia (OZ) Dobré eurofondy. Keďže ide o problematiku, ktorá sa bytostne dotýka aj poľnohospodárstva a vidieka, na tomto podujatí nechýbali ani Roľnícke noviny.
„Prečo sme vlastne vznikli?“, položil si v úvode otázku Juraj Antal, predseda OZ Dobré eurofondy. „Lebo chceme poukázať na problémy, ktoré sprevádzajú rozdeľovanie eurofondov, chceme upozorniť na pretrvávajúce nedostatky, a v dlhodobejšom horizonte aj pomôcť ministerstvám a ďalším orgánom štátnej správy pri nastavení pravidiel.“
Potom si slovo vzal Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Upozornil na skutočnosť, že 40 percent z eurofondov majú možnosť čerpať práve obce a mestá. Avšak podľa údajov ZMOS-u je v súčasnosti 120 obcí na Slovensku akútne ohrozených. A to len preto, že boli úspešné v tom, ako sa uchádzali o peniaze z eurofondov; predložili projekt, ten bol schválený, ale v príslušnom regionálnom operačnom programe niet dosť prostriedkov na to, aby realizácia zmlúv bola finančne zabezpečená.
„Samozrejme, že tých 120 obcí neskrachuje, lebo obec skrachovať nemôže, ale ak sa nič nezmení, potom od januára 2012 budú mať tieto obce veľké problémy. A príde k veľkým škodám, ktoré nakoniec bude obciam uhrádzať štát, teda v konečnom dôsledku daňoví poplatníci“, konštatoval M. Muška.
Vzniknutá situácia si podľa jeho názoru vyžaduje rozumné rozhodnutie zo strany vlády, aby „nedostatky v systéme riadenia eurofondov boli odstránené“.
Aktívnym účastníkom spomenutej tlačovej besedy bol aj Miroslav Lopata, riaditeľ spoločnosti Premier Consulting, ktorá patrí medzi najväčšie slovenské eurokonzultačné spoločnosti.
„Naša firma má za sebou približne 700 schválených projektov“, konštatoval M. Lopata. „Žiaľ, súčasná situácia je taká, že ak aj niečo nefunguje tak, ako by malo, ľudia sa boja sťažovať dokonca aj v takom prípade, že majú oprávnené pochybnosti o postupe štátnych orgánov, lebo sa jednoducho boja odvety. Možno aj takej, že by nakoniec nedostali peniaze. Prax je taká, že riadiaci orgán môže meškať prakticky bez obmedzenia, ale ak žiadateľ o eurofondy mešká čo i len jeden deň, môže prísť takmer o všetko“, konštatoval M. Lopata.
Do OZ Dobré eurofondy sa podľa jeho slov môže zapojiť prakticky každý subjekt, ktorý už podal projekt alebo sa zapojil do tvorby europrojektu. A samotné OZ vzniklo najmä preto, aby „dodalo ľuďom odvahu ozvať sa, keď cítia, že veci v ich prípade nejdú tak, ako by mali“.
Riaditeľ M. Lopata prispel do diskusie aj konštruktívnym návrhom: transparentnosti v čerpaní eurofondov by podľa jeho názoru prospelo to, keby boli zverejňované nielen schválené projekty, ale všetky žiadosti o eurofondy.
„Daňový poplatník má právo vedieť, kto a načo si pýta verejné peniaze“, domnieva sa M. Lopata.
