V súvislosti s prípravou Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 nám z bruselského ústredia pred časom ponúkli do diskusie niekoľko nových pojmov. Okrem „aktívneho farmára“ je to aj „zastropovanie“. Práve o tomto pojme a o rizikách, ktoré pre našich „veľkých poľnohospodárov“ môžu vyplynúť z jeho uplatnenia v praxi, je rozhovor, ktorý sme aktuálne pripravili v týchto dňoch. Na otázky Roľníckych novín odpovedá bývalý minister pôdohospodárstva SR, donedávna poslanec Európskeho parlamentu a v súčasnosti aktívny agrárny expert – PETER BACO.
Ako hodnotíte súčasný stav v príprave reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ po roku 2013 v otázke tzv. zastropovania?
„Niet pochýb o tom, že zastropovanie je politické, a nie racionálno-odborné reformné opatrenie. Je až neuveriteľné a dôveru v EÚ narušujúce to, ako sa odbočuje od odbornej stránky tohto riešenia. Európska komisia (EK) ako principiálnu zásadu reformy SPP zdôrazňuje to, že najprv mali byť vykonané dôsledné analýzy, ktoré mali poukázať na potrebu zastropovania, na jeho doterajšiu absenciu pre dosahovanie cieľov SPP a pre napredovanie. Nič také však neexistuje. Naopak, celá argumentácia v tomto smere má charakter stredovekej inkvizície. Je to príklad neetického prístupu k politike, čo sa považuje aj za najväčší a zásadný problém krízy súčasného sveta. Ide o trest pre tých podnikateľov, čo sa správajú racionálne, podľa doteraz preferovaných motivačných nástrojov a uznávaných pravidiel, a preto majú úspech, a v konkurencii sú víťazní. Je politicky úbohé nadbiehať „kovoroľníkom“ v niektorých krajinách starej EÚ s niekoľkými hektármi pôdy len preto, že ich počet je väčší ako počet veľkých farmárov - a vo voľbách teda disponujú väčším počtom hlasov. Takéto analýzy, varianty riešenia, prípadové štúdie treba ale od predkladateľov pýtať, a treba trvať na ich verejnom prerokovaní a vyhodnotení aj s odbornými závermi. A to aj napriek tomu, že „vlak sa už dal do pohybu“.
Doterajší prístup a riešenie v tejto otázke treba až do konca odmietať ako nepripravené, neodôvodnené, neodborné; ako také, ktoré je v úplnom protiklade s princípmi slobodnej súťaže a v protiklade s tendenciou zvyšovania konkurencieschopnosti; ako riešenie konjunkturálne, spolitizované, kamuflujúce zníženie agrárneho rozpočtu a predlžovanie diskriminácie v priamych platbách. Treba sa pripravovať aj na súdne obhájenie našich záujmov – šanca tu určite je. Niet pochýb o tom, že ak toto opatrenie prejde, EÚ sa v budúcnosti zaň bude hanbiť, a že toto opatrenie sa bude naprávať s ťažkými dôsledkami. Pre Slovenskú republiku bude mať najhoršie dopady. Podobne ako napríklad reforma v otázke cukru, vinou ktorej sme radikálne znížili výrobu cukru, hoci v rámci EÚ sme cukrovú repu pestovali najlacnejšie. Pritom sa tvrdilo, že cieľom tejto reformy bolo podporiť efektívnosť a odstrániť z trhu tých výrobcov, čo produkujú najdrahšie.“
Je nebezpečenstvo, že mnohé naše podniky s veľkovýrobným charakterom takto prídu o značnú časť z priamych platieb naozaj reálne?
„Áno, v prípade zastropovania je takéto nebezpečenstvo veľké. Podľa názoru z EK by to však s ohľadom na zamestnanosť nemalo byť viac ako 10 mil. eur pre celú SR. Odhady a prepočty SPPK sú však viacnásobne väčšie. Mimoriadne dôležité bude aj to, akým spôsobom sa peniaze zo zastropovania prerozdelia v rámci SR, teda vo vnútri krajiny. Do úvahy prichádzajú aj také riešenia, ktoré by tieto peniaze vo veľkej miere umožnili čerpať práve dotknutým podnikom.“
Čo by mala exekutíva SR robiť pre to, aby ochránila svojich poľnohospodárov od nežiadúcich účinkov chystaného zastropovania?
„Exekutíva SR by sa mala principiálne domáhať serióznych odborných analýz a variantných riešení a postupov, ktoré som spomenul v odpovedi na vašu prvú otázku. Treba prehĺbiť a zintenzívniť spoluprácu so samosprávou a so zahraničnými partnermi. Do presadzovania slovenských agrárnych záujmov treba zaangažovať aj prezidenta štátu, Národnú radu SR, a celú vládu – tak, ako to robia napríklad v Nemecku a vo Francúzsku.“
Čo by podľa vášho názoru mala v tejto záležitosti podniknúť agrárna samospráva?
„Samospráva môže po svojej linke zintenzívniť tie isté kroky, čo aj exekutíva. Samozrejme, samospráva môže pri presadzovaní záujmov svojich členov aj legitímne lobovať už vo fáze prípravy návrhov reformy SPP. Efektívnejšie by mohla využiť lobovanie prostredníctvom občanov SR, ktorí sa dokážu orientovať v orgánoch EÚ.“
Kde vidíte prirodzených spojencov Slovenska v nazeraní na tento problém?
„Exekutíva SR aj agrárna samospráva už spojencov Slovenska v tomto probléme identifikovali. Myslím si, že okrem tradičných spojencov z Vyšehradskej štvorky (V-4), ako sú Česko a Maďarsko, za istých okolností je aspoň neutrálny postoj možno získať aj zo strany Poľska. Rozhodujúca je podpora zo strany Nemecka, Veľkej Británie a Talianska, podľa všetkého aj Francúzka. Presadeniu tohto nezmyselného návrhu by sa dalo zabrániť aj formou blokácie. Rozhodujúce vzájomné rokovania o postupe pri hlasovaní o blokácii sú však živé, a až do samotného hlasovania v Európskom parlamente (EP) a v Rade Európskej únie (REÚ) treba vynaložiť veľké a vytrvalé úsilie pre dosiahnutie spoločného postupu a cieľa.“
Ako by mali krajiny, najviac ohrozené pripravovaným opatrením, postupovať na pôde EÚ v záujme toho, aby v dôsledku reformy neutrpeli vážnu ujmu?
„Tieto krajiny môžu účinne pracovať vtedy, ak sa pre presadenie svojich záujmov zjednotia, a ak spoja sily na všetkých úrovniach predovšetkým na ich domácej pôde. Je potrebné, aby všetky národné úrovne využili svoje linky na nadnárodnej úrovni pre získavanie podpory pri hlasovaní v EP a v REÚ v súlade s naším záujmom. Obratné dvojstranné vyjednávanie na všetkých úrovniach a získavanie podpory v iných štátoch je v tejto fáze kľúčové. Aj príprava podania na súd, v prípade, že sa zastropovanie stane skutočnosťou, a využitie argumentácie pre súd by sa v súčasnom postupe schvaľovania reformy určite stali účinnou argumentáciou pre negociácie s partnermi. Platformou pre presadzovanie našich záujmov právnou cestou by mohli byť členské štáty V-4.“
Ste dôverným znalcom bruselského, respektíve štrasburského prostredia. Myslíte si, že majoritným krajinám EÚ ide naozaj o to, aby pod kepienkom tzv. zastropovania aj na ďalšie obdobie zabetónovali tú nerovnosť, ktorá bola medzi starými a novými krajinami založená už pri našom vstupe do EÚ v roku 2004?
„Keďže národné štáty budú môcť sumu peňazí, ktorá sa zhromaždí z titulu prípadného zastropovania vyplatiť v rámci štátu, a prakticky aj tým farmárom, ktorým sa peniaze zastropovaním vezmú, ide naozaj o nezmyselný akt. Je to prekrytie krátenia podpôr SPP pre budúce rozpočtové obdobie z 330 mld. na 281 mld. eur. „Veľkým krikom“ okolo zastropovania sa prekrýva najväčší problém aj pre SR, a to je diskriminácia v priamych platbách. Na rozdiel od peňazí zo zastropovania, ktoré zostanú na Slovensku a v rámci Slovenska, nižšie podpory z titulu diskriminácie v priamych platbách predstavujú celkový nižší balík podpôr pre pôdohospodárstvo v SR. Treba povedať, že aj objemovo ide o sumu niekoľkonásobne väčšiu ako pri zastropovaní. Na to sa treba sústrediť ako na prioritu, Poliaci pre odstránenie diskriminácie tvrdo a jednoznačne argumentujú tým, že pri našom vstupe do EÚ bol daný jednoznačný sľub, podľa ktorého sa má diskriminácia v priamych platbách odstrániť po roku 2013. Návrh EK však našu diskrimináciu fixuje aj pre roky 2014 až 2020.“
