Juh Zemplína, ktorý leží na najnižšom mieste Slovenska, má z pohľadu geografov veľký význam. Svoj pohľad na tento kút krajiny majú aj poľnohospodári. Podľa nich je táto časť Východoslovenskej nížiny z pohľadu úrodnosti pomerne kontroverzná. Hlavne preto, že v ostatných rokoch tu došlo k veľkým zásahom do prírody.
Poľnohospodárske družstvo (PD) Strážne v okrese Trebišov hospodári na pôde, ktorá leží v centre Medzibodrožia. Niekoľkokilometrová sieť neudržiavaných odvodňovacích kanálov sa najmä v jarnom období rýchlo naplní a voda zalieva okolité polia, ktoré ležia len tesne nad úrovňou mora. Keď k tomu pribudne veľká voda v lete, ako napríklad v minulom roku, je tu problém navyše.
Zmenili orientáciu
„Nestranný svedok tohto diania si nedokáže predstaviť, čo to pre nás, ktorí pracujeme na tejto pôde, znamená. Vlani na jeseň sme nemohli zasiať plánovanú výmeru repky kvôli mokrej pôde - zo 103 hektárov sme zasiali len 32. Ďalšie oziminy sme sa ani nepokúšali siať, pretože by to bola márna investícia. Na základe pozorovaní sme došli k záveru, že naša orientácia sa musí radikálne zmeniť. Ťažká pôda nám dokázala v tomto roku dať úrodu pšenice na úrovni troch ton z hektára, čo len potvrdilo naše predpoklady venovať sa intenzívnej živočíšnej výrobe,“ hovorí Alexander Hudák, agronóm PD Strážne.
Po útlme živočíšnej výroby v zemplínskom regióne, ktorý nastal po roku 1989, to nebolo jednoduché. Každoročné veľké vody v jarnom období, vyliaty Bodrog, potok Krčava, ale aj ďalšie kanály, zdevastovali nielen pôdu, ale aj trvalé trávne porasty.
„Manažment družstva rozhodol, že prioritou nášho hospodárenia bude chov hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka. Máme kvalitné 600-kusové stádo, ktorému sa na pasienkoch darí. Investovali sme do hnojenia časti trvalých trávnych porastov, ktorých máme takmer tisíc hektárov. Časť pasienkov sme ručne odvodnili. Dobytku sa v našich podmienkach darí. Na trh ho ponúkame v hmotnosti do 250 kilogramov a o záujemcov nie je núdza. Ukazuje sa, že to je cesta, ktorá je pre nás, v našich náročných podmienkach, najschodnejšia,“ dodáva Alexander Hudák.
Potrebovali by dážď
Južný Zemplín je v tomto období veľmi suchý. Počas augusta nepadla ani kvapka dažďa. Repka olejná je už síce zasiata, ale jej ďalší osud je nejasný. Potrebuje totiž vlahu, ktorej teraz, na prelome augusta a septembra, niet.
„Minulý rok bol u nás nadmieru mokrý, a s vodou sme mali problémy aj teraz, najmä počas žatvy. Mokro zvýraznené krupobitím sa podpísalo na úrode. Vyše 1 600 ton pšenice nedosiahlo kritériá potravinárskej, čo je pre mňa veľká finančná strata. A v prípade repky je zásah prírody ešte výraznejší. Na parcelách, ktoré neboli poškodené ľadovcom, bola hektárová úroda na úrovni 3,5 – 4 tony, ale na tých poškodených ľadovcom len 1,8 – 2 tony. Mám obavy aj z budúcoročnej úrody. Už som zasial 380 hektárov repky, ale jej vegetácia je ohrozená, pretože je veľké sucho. Ak nedôjde k zmene v najbližších dňoch, bude to zlé,“ hovorí Pavol Timko, majiteľ spoločnosti Agrotim Zemplínská Nová Ves, časť Úpor.
Ak zlyhá technika...
Aj takého skúseného roľníka, akým Pavol Timko nesporne je, priebeh tohtoročnej žatvy zaskočil. Po rozpačitom začiatku bolo neskôr nutné ratovať každé steblo, ale to už bola družobná výpomoc preč.
„Prax ukazuje, že ak zlyhá pripravenosť techniky na žatvu, je ohrozená aj tá najlepšia úroda. Veľa záleží na tom, aby technika a ľudia boli k dispozícií počas celej žatvy. Preto som urobil opatrenia už dnes. Podpísal som zmluvy na dodanie 10 kombajnov na budúcu žatvu od firiem z Maďarska, ale aj z nášho regiónu. Nemôžem dopustiť, aby sa opakovali tohtoročné problémy. V súčasnosti už len tradičné výmeny kombajnových osádok nestačia. Technikou musí byť pokryté celé obdobie žatvy. Len tade vedie cesta ku kvalite,“ dodáva Pavol Timko.
ŠTEFAN VARŠANÍK
