Vývoj v živočíšnej výrobe možno označiť doslova za katastrofálny. Uvádza sa to v nedávno zverejnenej správe Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá hodnotí vývoj nášho poľnohospodárstva za uplynulých dvadsať rokov, a ktorá v podstate len potvrdzuje to, čo všetci vedia.
Niekomu by sa mohlo zdať, že použiť slovo katastrofa nie je v tomto prípade príliš namieste, ale závisí to od uhla pohľadu. Ak sa pozeráme na tento problém cez prizmu niektorých čísel, potom je aj pojem katastrofa celkom výstižný. Veď v rokoch 1990 - 2010 rapídne - o desiatky, ba až stovky percent - klesli stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat, o vyše polovicu sa znížila produkcia surového kravského mlieka a ešte väčší prepad sme zaznamenali v prípade výroby bravčového mäsa. A výsledok? Hrubá živočíšna produkcia (v stálych cenách) klesla o viac než jednu štvrtinu.
No v živote to býva tak, že nič nie je len čierno - biele, a aj na vývoj v našej živočíšnej výrobe sa treba pozrieť z viacerých zorných uhlov. V prvom rade, na toto odvetvie agrárnej výroby sa nemôžeme pozerať optikou 80-tych rokov minulého storočia, keď tu fungoval model, kde všetci robili všetko a kvantita išla i na úkor kvality. Žiaľ, niektorí poľnohospodári ešte stále žijú v zajatí týchto predstáv, a potom sa aj správajú tak, akoby sa za uplynulých dvadsať rokov nič zásadné nezmenilo.
Ibaže ono sa toho zmenilo viac než dosť a mnohé veci dokonca radikálne. A náš najväčší problém tkvie práve v tom, že sme na tie zmeny nedokázali včas a adekvátne reagovať. A netýka sa to len štátnej exekutívy, ale aj, respektíve najmä, samotných poľnohospodárov.
Z priznania tohto faktu musíme potom vychádzať aj pri hľadaní východísk zo súčasnej "katastrofálnej" situácie v živočíšnej výrobe. Ako hovorí jedno Čínske príslovie: Ak si nepriznáš chybu, robíš ďalšiu.
Hoci sa tých chýb v našom poľnohospodárstve nakopilo naozaj požehnane, katastrofa mu určite nehrozí. Pôda, vyhovujúce prírodné podmienky, pevná opora v podobe spoločnej agrárnej politiky a nakoniec i stále nezanedbateľný ľudský kapitál tu napriek všetkému sú a budú, a je len na nás, aby sme to dokázali využiť. Možno pritom ani netreba tak veľa, len sa znova riadiť zdravým sedliackym rozumom.
