V Bratislave sa v uplynulom týždni konali dve tradičné "inchebácke" výstavy. Popri Slovakiatour to bola aj výstava potravinárstva a gastronómie Danubius Gastro. Tú druhú svojou účasťou poctil i samotný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pán Zsolt Simon, ktorému sa pri tejto príležitosti dostalo i cti Danubius Gastro otvoriť.
Na tom by nebolo nič čudné. Veď pri Dunaji sa v rámci tohto podujatia predstavilo dosť domácich potravinárskych firiem, z ktorých expozíciami upútali najmä vinári a producenti mliečnych výrobkov. Avšak nielen oni.
Pre niekoho možno až z dosť vzdialeného východu, konkrétne z Choňkoviec, v okrese Sobrance, mierili do Petržalky aj tamojší družstevníci, ktorí si zaumienili na západe Slovenska ukázať a dokázať, že aj oni veru vedia robiť kvalitné a jedinečné víno. A vcelku sa im to podarilo. Aj keď ich výrobný vinársky závod sa nenachádza vo východnom cípe republiky, ale kúsok na západ od Košíc - v Moldave nad Bodvou. To však nič nemení na skutočnosti, že červené vína, predávané pod zástavou PD Choňkovce, sa nemusia červenať...
Na spomenutej výstave sme objavovali aj mlieko. Samozrejme, tento termín sme si vypožičali od už pomerne známej kampane, zameranej na osvetu a hlavne na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov hlavne konzumentmi z radov detí a mládeže. Protagonistky tejto kampane, pani Margita Štefániková zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka a jej "proťajšok", pani Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu, pred prítomnými novinármi plasticky a názorne dokumentovali, že táto prepotrebná - a aj dosť nákladná iniciatíva - pozvoľna prináša svoje mliečne ovocie.
Veď konečne aj detičky v mestách sa dozvedajú, že mlieko sa vonkoncom nevyrába ako coca - cola, a že na počiatku tohto procesu je taká vcelku obyčajná krava. A samozrejme, potom aj človek... Aj preto detičky práve v rámci tohto programu navštevujú farmy, aby konečne na vlastné oči uvideli živé kravičky. Je to všetko pekné a určite aj potrebné aj užitočné.
Ak si však človek dokonca domyslí všetky dôsledky a súvislosti, potom mu musí byť z toho tak trochu všelijako. A najmä smutno. Veď to, čo bolo pre našich rodičov, starých rodičov, a vo veľkej väčšine prípadov aj pre nás, úplne všedné a samozrejmé, sa dnes stáva predmetom "projektu", reklamnej kampane a novodobého - aj keď v tomto prípade vcelku pozitívneho - "vymývania mozgov". Nuž a či práve nie mlieko v našej krajine oddávna patrilo k neodmysliteľnej zložke zdravej výživy?
A ak by mi niekto v časoch mojej - nie tak veľmi vzdialenej - mladosti pred nosom šibrinkoval heslom: Objav mlieko, asi by som ho poslal... do teplých krajov. Alebo rovno objavovať Ameriku.
Viem, časy sa zmenili. A keďže potravinoví protivníci a konkurenti nespia, a slogany ako "Padne ti do rúk" či "Nekupujte kofotiny" sa vzduchom, éterom i internetom šíria ako nákaza, ani producenti mlieka a mliečnych výrobkov nesmú zaostať. Inak by najmä nastupujúcej generácii hrozilo nielen rednutie kostí, ale aj predčasné mäknutie mozgov. A keď sa ešte do celého šľachetne vyzerajúceho úsilia vehementne a najmä otvorenou kešeňou zapojí aj všadeprítomná Matka - Európska únia, náprava iste nenechá na seba dlho čakať...
Aj tak si však myslím, že výchova k správnej výžive sa musí začať od Adama, to jest v detstve. A to najmä v jasliach, v škôlke, v škole, na univerzite, ale hlavne vo vlastnej rodine. Nie nadarmo už dávni filozofi konštatovali, že "slová hýbu, ale len príklady priťahujú".
Nuž a tento mliečny "superstĺpček" som si trúfol napísať aj pre to, že v konzumácii mliečnych výrobkov a v pití mlieka nemám žiadne limity. A ani zábrany. Okolie o mne vraví, že som skeptik. Ale jedno viem celkom určite: aspoň v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov som celkom určite slovenský nadpriemer. Jednoducho a stručne: Pijem. A nehanbím sa za to...
MARTIN BUK, Roľnícke noviny č. 4/2011
